Basnicky.sk

Nebaví ma život...(koľajnice zaškrípali)...
....ale nebojte sa žiadne vykoľajené vlaky, puzzle s motívom môjho tela, skoky z mosta, výplachy žalúdka, či pobyt na psychiatrickom oddelení v mojom (chorobo)spise nenájdete (nejaké stránky v ňom síce chýbajú, ale to si nevšímajte....).
Otázka teda znie: Ako sa nestať obeťou vlastného života?
Moja odpoveď: Dôležité je mať v zásobe kamošku, ktorá je na tom podobne ak nie horšie ako vy, slintajúceho psa a aspoň štipku humoru. Všetko dobre zamiešame a inkubujeme vo svojej vyfučanej duši minimálne polhodinu. Potom sa zhlboka nadýchneme (bez kazajky či resuscitácie) a v kalendári si oboma rukami odškrtneme jeden z predposledných dní.
Prečo ten dramatický úvod? Kamoška je momentálne vo Francúzsku (a myslím, že sa jej celkom darí), štvornohá potvora slintá na Slovensku a tá štipka humoru...dnes hlásia tuším víchricu.
Toľko aktuálne správy o počasí. Zalejme si rannú kávu a prečítajme si, čo píšu bulvárne plátky: „Slobodná 24ročná a už je stará dievka!“
„Študuje na matematicko-fyzikálnej fakulte, no radšej píše básne!“
Titulka bez tváre, status, ktorý možno povýšiť na epitaf.
O kom je reč?
Volajte ma Júlia.
Pochádzam z rodiny, kde sa nehovorí o láske, čo je myslím si v dnešnej dobe celkom bežné a v úvodzovkách normálne. Takže niečo zaujímavejšie. Mám dvojča.
Naša fyzická podoba sa začína dva metre nad hlavou a psychická končí pri nechtoch (moje sú viac obhryzené).Toľko moje rodinné zázemie (je veľmi stručné viem, viac možno keď dospejem...).
Prejdime teraz radšej ďalej, tj. k mojej (ne)sľubne vyvíjajúcej sa kariére mladého vedca. Na jej začiatku stáli laboratórne potkany.
Ja a hlodavce - vrieskam na stole.
Vyberať im pečen? Nikdy!
„Jula, však čo robíš, odstrihni mu tú hlavu!“
„Prepáčte musím si odbehnúť na toaletu – asi som dostala potkaniu chrípku“.
Čo to znamená? Môj pokles v spoločenskom rebríčku – od vraha k mäsiarovi.
„Jula, vezmi to srdce a odváž ho!“
Vážilo 6 gramov a ešte bilo....
K čomu všetkému to viedlo? K mojej diplomovke, k červenému diplomu (je mi na vracanie), pokrok pre vedu (chytá ma záchvat smiechu).
Bola som tak blízko, vezmem titul a padám od čísel ku slovám.
Skutky a správne rozhodnutia? Niečo mi to hovorí, no asi som chýbala na ulici, keď sa nepreberali v škole.
Šla som na doktorantúru. Prečo? Kríza! - finančná...mladého veku...
Hra na vedca teda pokračuje. S menším rozdielom - stala som sa vegetariánkou. Od potkanov prechádzam ku mrkvám – “karotenoidy božské molekuly“. Fantu mám rada, oranžová je prudko teplá farba, možno tentokrát to s tou fyzikou nebude vyzerať až tak beznádejne (presviedčam sa o opaku - na Slovensku, momentálne v Nórsku).
„Júlia je tu možnosť, že by ste šli na trojmesačnú stáž do Trondheimu, súhlasite? “
„Pravdaže“.
„Jedná sa však o tri mesiace počas zimy, na Vianoce samozrejme môžete prísť domov (ak si to zaplatíte)“.
Nórsko, ja a tri najchladnejšie mesiace? Bez problémov. Cez leto mám len dva prsty fialové, spávam v roláku a v Afrike vypínam klímu.

Tak a som tu – už celý týždeň a štyri dni. Za ten čas som slnko videla asi dve hodiny. Tma na raňajky, tma na večeru - moja temná stránka sa hlási na pôrodnú sálu.
„Zmerajte jej teplotu“.
„Zatiaľ žiadne omrzliny, je len trochu podchladená v oblasti srdca“.
Chcelo by to nejaký ten termostat v ľudskej podobe.
„Hansen, Jurgen, kdeže ste?“
Zatiaľ sa hlásia len chlapci arabského pôvodu.
Myslím, že nepochodia, ani jedni ani druhí. Žiaden rasizmus!
To len môj obraz v zrkadle a sloboda, ktorá túži po chvíľkovom uväznení. Komplikovaná povaha v znamení barana. Bilancia - doposiaľ žiaden vážny vzťah. V podstate som ešte panna, ktorá sa kurví s platonickou láskou v srdci (a on to tuší...).

...

Raz, keď budem veľká, budem primabalerína, v 30tke odídem do dôchodku, budem mať dom na pláži, v rukách mojito, v ústach kubánsku cigaru a Presley mi každý večer pred spaním zaspieva "I love u too ..."

Posledná aktualizácia: 12. 12. 2010 10:10