Našuchor chvíle stoporené mnou
čo istia prienik dedičnosti mien
z posledných perín
vyzliekané
svätojánske ohne
bezo mňa sú len nočnou porobou
Do hladín chvíle rozsypané hrou
zráňaš
zranené z rána
čo oči obrátia na pozlátený kov
a vytesajú svoju Aphrodité
Mečom, rúhajúc sa svetu i nebu
Tak zakloň hlavu mýlnikom dvoch
čo súkajú karty z rukáva
aby ich nezastihol polomený osud
a zo mňa urob svojho luhára
že hniezdiš vo mne
vnútornejšie nežli dvojtvárna luna
Hádam raz rozotnem tiene tie
čo visia v galérii
pod slepotou natiahnutej tetivy
práve v tej chvíli
keď budú
rátať naše treťotriedne omyly
Otvor, už nesnívam o ranách zo šípov
Som Amor, bôžik, posol z periny
kde krehnú málom nedotknuté
tie tvoje
tvoje ...
tak akurát do ruky
čo poľahky udržia celý môj svet
Posledná aktualizácia: 5. 12. 2009 20:27
Dátum vloženia 5. 12. 2009 20:25milson5
... na hrudi
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1694
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
tak toto je hlboká výpoveď duše pekne napísane
5. 12. 2009 20:46 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem ti
5. 12. 2009 20:50 - Syber
... si verný rukopisu, svojmu štýlu... páči sa mi ako píšeš...
5. 12. 2009 22:48 - Ruža
aj ja sa pridám k Syberovi ...nemeň svoj štýl páči sa mi
6. 12. 2009 02:27 - wwweslo
zráňaš zranené z rána - toto mi tam nejak nesedí... Ale inak musím súhlasiť so Syberom...
6. 12. 2009 08:38 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem vam vsetkym ze ma citate
6. 12. 2009 16:35