Basnicky.sk

Lucyntha&Nick  Zobraziť/skryť lištu autora

Podvečer v našom prieniku

Sám si ma postrelil
samotou

a ty si mi tak dlho stála pred svetlom
aby som nevidel
kto ma najviac láka
do pekiel.

Som ukrytá v pohľadoch
ktorými čítaš
zhasnuté príbehy
akoby ešte niečo znamenali.

A ja ti stále nevyčítam
že stojíš opodiaľ
bez deky na moju tvár
a sleduješ ako krvácam.

Vždy si ma hľadal
len na starých mapách
kým ja som si o teba
takmer rozbila svet
len aby som ti bola bližšie…

Vždy som veril
že hry sa nekončia predčasne
a každý ťah
musí mať pravidlá a obety.

...len jeden pohyb vyhráva...

Vstaň
nech ti darujem
z noci na noc
ten chlad
čo pláva
medzi nami.
Dátum vloženia 28. 11. 2009 18:40
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 944
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Madragon Davos

    Fúha,keď som si prečítal nadpis som sa tešil na nejaké vzrúšo a nič ale vážne teraz,určite pekná báseň,mňa najviac upútali práve tretia a piata strofa čo písala Lucyntha ale ani Vladislav nezaostával,pekne ste to napísali obaja.

    28. 11. 2009 20:21
  2. Ruža

    Pekný duet

    29. 11. 2009 05:56
  3. Lucyntha

    vďaka Dan aj Ružička

    30. 11. 2009 14:17
  4. nickmyname49

    Ďakujem vám aj ja a ďakujem aj tebe Lucka

    2. 12. 2009 17:35