Sám si ma postrelil
samotou
a ty si mi tak dlho stála pred svetlom
aby som nevidel
kto ma najviac láka
do pekiel.
Som ukrytá v pohľadoch
ktorými čítaš
zhasnuté príbehy
akoby ešte niečo znamenali.
A ja ti stále nevyčítam
že stojíš opodiaľ
bez deky na moju tvár
a sleduješ ako krvácam.
Vždy si ma hľadal
len na starých mapách
kým ja som si o teba
takmer rozbila svet
len aby som ti bola bližšie…
Vždy som veril
že hry sa nekončia predčasne
a každý ťah
musí mať pravidlá a obety.
...len jeden pohyb vyhráva...
Vstaň
nech ti darujem
z noci na noc
ten chlad
čo pláva
medzi nami.
Dátum vloženia 28. 11. 2009 18:40Lucyntha&Nick
Podvečer v našom prieniku
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 944
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Madragon Davos
Fúha,keď som si prečítal nadpis som sa tešil na nejaké vzrúšo a nič ale vážne teraz,určite pekná báseň,mňa najviac upútali práve tretia a piata strofa čo písala Lucyntha ale ani Vladislav nezaostával,pekne ste to napísali obaja.
28. 11. 2009 20:21 - Ruža
Pekný duet
29. 11. 2009 05:56 - Lucyntha
vďaka Dan aj Ružička
30. 11. 2009 14:17 - nickmyname49
Ďakujem vám aj ja a ďakujem aj tebe Lucka
2. 12. 2009 17:35