Basnicky.sk

moj pribeh sa odohrava,ked som mala 14 rokov.da sa povedat ze som mala dovtedy supper zivot,celu rodinu a nic mi nechybalo.vtedy som este nevedela co je to smutok.zacalo sa to priblizne takto:v sobotu rano ked som sa zobudila som mala doma ocka,mamku ,segu,babku a ja.ako obycajna sobota,treba upratovat a tak...nasledoval vecer,ked vonku.vonku s kamaratmi bola supper sranda smiali sme sa az do popuku ale este stale som nevedela co sa dneska,lepsie povedane rano o 5 stane.prisla som domov o 23:00.doma bola len babka,ocko a mamka boli na mensej party,kde sa varil gulas.segra bola vonku a ja s babkou sme pozerali telku.odbilo polnoc,ked v tom mi zazvonil mobil,ocko mi volal ze kde som a ze budu trosku dlhsie,nech sa nebojim a nech idem spat.ja v pohode som pozerala teku ked v tom som zaspala.ani neviem kolko bolo hodin.........potom sa zobudim na plac ktory pocujem z dola.pozriem sa na hodiny a bolo okolo 05:20 rano.este stalep ocujem plac..ja rychlo zbehnem dole a pozeram moja mama drzi ocovu bundu v ruke a place a vyslovuje jeho meno....ja uz cela prestrasena sa jej pytam co sa deje..ona stale ockove meno vyslovuje ked v otm mi povie ze ocko zomrel.ja som cela zmrzla a nevedela som co mama v tom momente robit.hned nato pribehla sestra a zacala plakat ze to nieje mozne aj babka.bolo uz asi 06:00 ked som volala svojej naj..kamoske nech pride domna ze ocko mi zomrel a ja tomu nemozem uverit.hned prisla lebo ona byva na druhej ulici.na v soku vonku pred domom,vonku nehorazne vela aut a moja kamoska bezi kumne ja som jej hned skocila do narucia a zacala plakat a hovorila osm jej ze to neni pravda,ze kde jej moj ocko,ze ja tomu neverim nech pride tu kumne.ja fakt neviem ani ako aole v tom soku som zobralal s policky cigarety a ked som bola vonku tak som si vybrala cigu a zafajcila som,ruky sa mi triasli a stale som si hovorila to iste dookola ze ja tomu neverim a nech moj ocko pride domov!bola nedela.v utorok bol pohreb.nechcela som tam ist lebo este stale som neverila ze ocko mi zomrel.ked mse prisli na cinktorin,uz tam stali kopu aut a medzi nimi aj to nase...este nas dnu nechceli pustit ale uz museli bolo 13:00.hned sme prisli k trune kde lezal moj ocko ja osm zacala nehorazne ploakat a to nielen ja ale vsetci co tam stali a boli...normalne som sa triasla ze som musela ist vonku prislo mi zle...v tom ked som vysla vonku a pozrela som sa na ôkol,stalo tam neuveritelne vela ludi co som si ani nemylsela ze tolki pridu.kazdy namna pozeral a plakal tak isto ako ja.bola tam aj moja trieda,moji kamarati,kamaratky ale aj ludia ktorich som ani nepoznala.potom pomna prisli nech idem dnu k svojej mamke,ze ma potrebuje.ked osm posla dnu,stala pri ockovi a drzala mu ruku.ja som v tom momente zobrala a pohladkala som mu tvar a povedala som mu ako velmi ho LUBIM a ze NEVERIM ZE TO JE ON.A CHYTILA OSM MU RUKU...potom nasledovalo to ze ho davali do zeme,to som najviac nemohla zniest.pritom ako ho tam davali som si utrela slzy a hodila som mu tam vrecko so slovami:LUBIM TA A VZDY TA LUBIT AJ BUDEM!potom naledoval kar..prisla len polovica ludi,lebo sme nevedeli kolki pridu a miestnost bola mala...potom sme prisli domov a doma som to nemohla ani vydzrat.samy plac a to iste dookola...kazdi mi prisiel a povedal nech sm stale pri svojej mamke,ssestre a babke,ze oni ma teraz velmi potrebuju a mam ich drzat..ja ze budem ale nikto nepovedal nech aj mna drzia a po mesiaci dvoch som sa zrutila.chodila som ako nejaka mumia.nic ma nezaujimalo vobec nic.a vtom mi napisal jeden chlapec sms-ktoremu sa teraz mozem dakovat ze tu som.ja to chalan ktoreho dneska nadovsetko milujme a chodim snim.su to skoro dva roky co sme spolu a dakujem mu za vela.od kedy ocko zomrel ubehli dva roky ale neverim dodnes a ani tak skoro nebudem verit.neprajem to nikomu hoci v ten den som povedala nieco ine ale fakt to nezelam nikomu.a ti,co mate oboch rodicov sa zamylite nad tym,ze ich mate len raz a nenadavajte nanich nemate preco,vdaka nich ste tu a fak im povedzte ako velmi ich lubite.ja mam uz len mamku a smazi sa nahradit ocka ale mi ju chapeme a velmi lu so sestrou a babkou lubime.vcera sme mali druhe vianoce bez ocka,co mylsite tesili sme sa nanich?vobec nie!!!poviem vam pravdu,od kedy mi ocko zomrel tak na cintorine som bola maximalne 20 a to su uz dva roky a viete preco tam nechodim?neverim tomu ze on lezi na cintorine a preto sa radsej pomodlim zanho a myslim nanho kazdy den a odprisaham sa vam ze ani raZ NEBOLO TAK ZEBY SOM JA NANHO NEMYSLELA.STALE NANHO MYLSIM A STALôE MU POVIEM NECH SA NEHNEVA ZE NECHODIM NA CINTORIN ALE NEVERIM ZE TAM LEZI ON ZE MUSI MA VEDIET POCHOPIT.tak a toto je moj pribeh ktory mam denno denne pred ocami.poviem vam len tolko ze naj.kamosku som uz stratila a nemam cloveka ktoremu by som povedala ze com i a to je zle.ale mam priatela ktoreho lubim a da sa povedat ze teraz sme sa pohadali tak ja uz fakt neviem co a ako dalej...niekedy ked mam pravdu povedat sa mi chce zomriet a ukoncit put na tejto zemi ale ked si mam predstavit co bude ked tu nebudem co bude s mojou mamkou ktora ma nadovsetko lubi ako cela moja rodinka a co bude robit moj chalapec ktory ma lubi...fakt neviem nieekdy co mam robit...po precitani tohto pribehu sa zamislite.a je to pravdivy pribeh!!!to mi mozte verit