Basnicky.sk

Hanblivá, jednoduchá, príliš nevýrazná, čím odsúdená na nešťastné lásky, smútné básne a večné sny. Krásna no plná strachu.
Prišiel on s krásnymi rečami a prvým bozkom, zaľúbila sa ale nevedela do koho. Deň po tom najšťastnejšom odišiel a viac sa neozval, tak ako ju oklamal mnoho ďalších, čo bolelo ešte viac.

Pár mesiacov stačilo na to aby sebavedomie vstúplo, výzor sa vypracoval a začala kráčať so zdvihnutou hlavou ale kamennou tvárou.
Nikdy neľúbila no stále bola milovaná. Tvár bez úsmevu, zošpúlené pery nútili všetkých držať odstup, hlboké oči budili zvedavosť. Skúšala lásku, vždy len zranila.

Prišiel zas, skúšaný životom s roztrhaným srdcom. Mohla by ho zničiť, vedela milión spôsobov. Nechcela. Jediný pohľad na jeho tvár a najzvláštnejšie oči stačili aby sa znova túžba po jeho láske prebudila. Bojoval, hľadal cestu k chladnému srdcu, nevzdával sa. Len plaché gesto pomohlo prejsť ten prah. Už len krok, jeden krok bol medzi srdciami. Vstúpili.

Teraz miluje, viac ako seba, viac ako všetko navôkol. Zomrela by, keby si to vyžiadal, zabila by, keby jej ho niekto vzal. Každý dotyk, každý bozk ju vynáša nad nebo. Každá myšlienka na neho, tlačí slzy do očí. Nechce ho stratiť, je jej život. Naučil ju žiť, tešiť sa z maličkostí. Miluje jej smiech, jej rozčúlené grimasy, jemnú pokožku aj zložitú povahu.
A ona plače, lebo má strach. Čo ak je to iba sen, ak sa rýchlo skončí, ak spraví chybu, ak príde iná. Nemôže sa báť, musí si to užívať.