Basnicky.sk

V okolí domu zavládlo večerné ticho , po západe slnka bolo počuť už len šum vetra ktorý
búrlivo narážal do previsnutých vetiev ihličnanov .
Vládla tu tajuplná mystická atmosféra , bolo vidieť iba strácajúci sa oranžovo-červený povlak v šere na nebi. V blízkosti lesa na lúke stála Rajatea v hlbokých myšlienkach na pokraji
reality a nadreality. To však nič nemenilo na jej prvopočiatočnom rozhodnutí , nebolo to predsa prvý krát ale jej mozog nie a nie zvyknúť si.
Vtom sa pozrela na tú ukrutnú vec držiac v rukách a uvedomila si že to je jej povinnosť, rozbehla sa smerom do lesa ešte stále pochybovala o správnosti svojho konania ale nič ju neodradilo.
Bola už takmer úplná tma ,nastal ten správny čas. Cítila ako jej začína búšiť srdce a vošla...

.....

Catherine sa zobudila ako obvykle pozrela sa na stenu svojej izby a povedala si: „zase ta istá
monotónnosť ,zase zbehnem po schodoch, umyjem sa ,pozdravím rodičov a vyberiem sa do školy“
Caterine bola výborná študentka aj keď náročnosť štúdia sa zvyšovala pre Caterine to nebol žiadny problém podobne ako nájsť si partnera . S jej malou postavou modelky ,nádhernými
čiernymi vlasmi a zelenými očami šelmy sa mohla obzerať za kým len chcela ale ona taká nebola. Pre ňu neboli vzťahy podstatné, nevidela v nich nejaký zmysel.
Už len ťažko si predstaviť dokonalejší vzor kalokagatie. Jediné , čo mnohých odrážalo bol jej
pohľad na skutočnosť, jej nezajem .Pôsobila uzavreto, nikto ani len trošku nevedel, čo sa jej odohráva v hlave. Pre niektorých vyzerala rozmaznane ona sa však cítila nepochopene .
nebol to ten klasický prípad týnedžerky , ktorý nevie nájsť východisko pre úplne banálne veci. Jej pocit nepochopenia sa stále stupňoval až nastal ten okamih keď úplne vybuchol.

.....
Rajatea vošla do domu kde bolo vidieť iba tlejúce plamene sviec a v kruhu sedelo asi desať
ľudí, ona dobre vedela ako to bude pokračovať, pomaly z nej opadol strach a prisadla si do kruhu .
Nastálo úplne ticho , vedúci skupiny zvolával akési divné slová. Vtom navliekli na Rajateu
hnedé rúcho a Tegalp prestal hovoriť zdanlivo nezmyselné slová a v okamihu preprogramoval svoju reč opäť na angličtinu .Spýtal sa jednu zasadnú otázku: „Chceš postúpiť do užšieho kruhu a priblížiť sa tak opäť bližšie?“ „samozrejme“ odvetila. V tom okamihu ani nepochybovala a podala Tegalpovi jej najdôležitejšiu vec v živote .

.....

Bola streda a Caterine sa opäť vydala do školy , no tentokrat jej myšlienky boli omnoho desivejšie a prehĺbenejšie ako obvykle , nevidela zmysel v ničom, už to nezvládala ísť,
kráčať a stále kráčať životom.
Nevedela ako pokračovať a spáchanie samovraždy považovala za východisko pre slabochov.
Ona rozhodne slaboch nebola, našla inú alternatívu.
V slziach spomienok bežala naprieč mestom , rozhodne sa nechystala ísť do školy.
Aj keď bola pripravená ako vždy tak tam nemohla ísť , rozhodla sa utiecť z mesta.
Vtom zacítila nepriemny tlak na krku a skôr akoby sa stihla otočiť pocítila už len kapesníček na svojej tvári a nejakú nedefinovateľnú vôňu. Vtom jej prestali pracovať zmysli , vedela , že čoskoro omdlie. Zvuky rozprávajúcich sa dvoch mužov sa začali prelínať a v tom jej ochablo svalstvo a zvalila sa do náručia muža v čiernej koženkovej bunde.

.....

Tegalp sa pozrel na prívesok ktorý mu dala Rajatea a spýtal sa jej čo je pre ňu najdôležitejšie na tom prívesku a aké spomienky pre ňu vyvoláva pohľad na prívesok.
Rajatey sa zrazu spustila malá slzička , možno jej aj trošku chýbal život pred veľkou zmenou.
Rozhodne sa však nechcela vrátiť do minulosti. Tegalpovi odvetila jednoduché , no však nepravdivé slová: „spomienky už takmer pominuli, môžeme prejsť do ďalšej fázy“? „Samozrejme“, odvetil .Vonku už čakal džíp , Tegalp zhasol sviecu a vyslovil štyri mená, boli
to ľudia ktorí už boli takisto pripravení na postup .Ostatní sediaci v kruhu sa rozutekali smerom do lesa chytiť tu mrchu!
Vtom Rajatea a ďalší traja muži odení v hnedom rúchu nasadli do džípu. Blížilo sa už k 11 hodine.

....

Caterine sa prebrala na ukrutne bolesti hlavy, cítila sa strašne omámeno .Keď sa svojím hmlistým pohľadom poobzerala po okolí bola šokovaná. Viezla sa vo vrtuľníku a pod ňou
Bolo možné pozorovať iba šíre more, vôbec nevedela kde sa nachádza. Vtom zbadala vedľa nej sedieť ženu s výraznými črtami Kórejky alebo Číňanky, z jej očí išiel odpudzujúci strach.
„kde sa to nachádzam , čo sa to stalo“, spýtala sa.
„kde si je nepodstatné, na mieste nezáleží, podstatné je to, že tvoj život sa rázom zmení. Naučíme ťa ako prekonávať ľútosť ako sa zmeniť z rozmaznaného detska na niekoho iného,
niekoho kto si váži svoju osobnosť, čoskoro budeme pristávať.“
„prečo ste uniesli práve mňa“?
„všímame si ľudí, pozorujeme ich, a vyberáme si podľa ich vlastností , zapamätaj si , tu ti nik
nepomôže musíš hrať karty podľa našich pravidiel inak to môže skončiť zle!“
Pilot vrtuľníku nahlásil, že sa bude pristávať. Catreine pozorovala prvé obrysy ostrovčeka.
Nemala poňatie kde sa nachádza ani za akým účelom vezú práve ju.

....

Vonku bola úplná tma , bolo vidieť iba ohýbajúce sa vetvy stromov v desivom vetre.
Džíp sa rozbehol po tenkej kľukatej ceste smerom cez les naprieč skalnatým útesom až
k pobrežiu kde už bol pripravený kruh o polomere asi sedem metrov .Rajatea videla, ako sa spolucestujúcim rozbúšili srdcia. Vtom im prikázal vodič aby vystúpili Rajatea cítila zvyšovanie adrenalínu pálčivou bolesťou v bruchu. roztriasli sa jej ruky a vystúpila.
Rajatea bola veľmi prekvapená keď zbadala Tegalpa stáť pri bariére .Vlny mora prudko
narážali do útesu, bola neuveriteľná zima no pre Rajateu nič neobvyklé bola na to zvyknutá,
jej tvrdý tréning jej dodal odvahu a zmysel života. Bola sčasti Madame D vďačná.
Tegalp vyhlásil : „si na rade Rajatea, pristúp si do kruhu , vyber si zbraň s ktorou budeš bojovať“ a prstom ukázal na rozprestretú plachtu popri bojisku. Rajatea si zvolila ostrú mačetu. Vstúpila do kruhu tvoreného z rozpálených sviec .Oproti nej stál muž strednej postavy, takisto mal na sebe hnedé rúcho. Rajatea zavrela oči, predstavila si, ako stojí na skalnatom útese nejakej skaly kde je kľud , kde sa vanie čistý vzduch ,predstavovala si také miesto, kde môže odovzdať svoju dušu Bohu. Bola to meditácia ktorú neraz trénovala počas
8 ročného tréningu. Pomáhala jej prekonať stres .Otvorila oči , dívala sa priamo na súpera a boj sa začal.
,0Keď vrtuľník pristával pevnina bola čoraz bližšie a Catherine spozorovala na pláži kde fúkal vietor a mrholilo nejakých ľudí. Čím viac sa približovali, obrazy ľudí boli jasnejšie až nakoniec zistila že sú to skoro deti vo veku od 16 do 18 rokov. Pomaly jej začali dochádzať súvislosti , no stále nevedela za akým účelom ju vezú medzi ostatných.

.....


„Vystúp si „ povedala žena sediac vedľa Caterine.
Nemala na výber a poslúchla. “teraz sa zaraď medzi ostatných“!
Caterine domov nechýbal aj keď jej strach bol nesmierny uvedomovala si, že nemá na výber.
Zoradila sa do skupinky kde bolo asi 20 mladých ľudí.
Zrazu pred nich predstúpil svalnatý muž oblečený iba v krátkom tričku a maskáčových nohaviciach.
Prehovoril ku skupinke ľudí:
“Stretli ste sa tu v zdanlivo náhodnom zoskupení , ani jeden, jedná z vás nevie za akým účelom ste tu. Ste ľudia ktorý sa vymykajú zo spoločnosti, ste iní .
Vaše zmýšľanie nie je v súlade s morálkou, mnohí z vás sa pokúsili o samovraždu, nevážite si života tak načo ste? Moje meno je nepodstatné budete ma volať Tegalp podľa ostrova v tichomorí. Vám budú tak isto priradené mená. Sme organizácia ktorej názov vám nebude prezradený, kto sa pokúsi o útek bude odstrelený. Ste tu za účelom zmeny hlavne vášho myslenia, počas tréningu si mnohí z vás uvedomia hodnoty. Nie však všetci! Vytrénujeme vás
V oblasti bojových umení, naučíte sa ovládať svoje telo, podstúpite rôzne meditácie a vyvolení z vás nám náš výcvik odmenia plnením rôznych úloh ktoré sú vám zatiaľ cudzie“
Mnoho ľudí v skupinke to psychicky nezvládalo, no v Caterine sa odohrával akýsi vnútorný boj . Na jednej strane bola rada že opustila svoje mesto. Ale na druhej strane jej začali chýbať rodičia škola a priatelia ktorých nemala veľa . Vedela že nemá na výber , keby sa jej neprihodila takáto vec ktorej ešte stále moc nerozumela ostala by v tej svojej monotónnosti.
Uvedomovala si však že tu pôjde o život , no život pre ňu nebol podstatný a presne takých ľudí táto organizácia zháňala.



......

Rajatea sa dívala priamo súperovi do očí , jej zmysli sa zostrili prestála vnímať okolie a sústredila sa iba na boj. Súper zaútočil drevenou palicou jej zmysel však dopredu vedel odhadnúť smer letu palice a stihla sa uhnúť. Vzápätí opätovala útok ona, však neúspešne
Bojovník bol vo výbornej forme a nebolo pre neho problémom uhnúť sa. Rajatea sa však nevzdávala tentoraz útočník použil zlý chmat ktorý Rajatea ihneď vycítila a na základe nedokonalosti chvatu súpera prekĺzla popod jeho ruky a dostala sa mu za chrbát čo bolo pre neho veľkou nevýhodou. Obojručne chytila mačetu a naštiepila mu smrteľnú ranu mačetou
pod krkom do bodu „koson“ . Okamžite sa začalo liať obrovské kvantum krvi, a súper padol na kolená. Rajatea prvý krát bojovala na život a na smrť a to ňou otriaslo. Hodila mačetu na zem a pozrela sa na Tegelpa , ten zhodil z útesu jej jedinú pamiatku na minulosť a odvetil:
„madame D ta chce vidieť“ Rajatea predpokladala čo to bude znamenať. Boje prebiehali ďalej
ten čo zvíťazil dostal vstupný lístok do nového života. Bol to však život bez hraníc.

......

Keď dorečnil Tegalp , Catherine spozorovala, ako Madame D nasadla do vrtuľníka , dala pokyn pilotovi k odletu a odleteli.Za krátky čas zmizol vrtuľník úplne z dohľadu.
Catherine začala pociťovať prvý pocit osamostatnenia, vedela že tu ,na tomto „prekliatom“ mieste jej nik nepomôže.
Tegalp dal pokyn aby sa celá skupinka ľudí pobrala do niečoho podobného ako ubytovní.
Keď Catherine zočila ubytovne , prebehol jej po chrbte mráz.
Bolo to niečo otrasné, neporiadok, poschodové postele ,pavučiny v rohoch , vedela ,že aj na takéto podmienky si bude musieť zvyknúť aj keď doma žila v luxuse.
Pomaly sa stmievalo a Catherine bola veľmi unavená.
Strážcovia nahnali všetkých do ubytovní , vtom sa zjavil vo vchode Tegalp a vyslovil rozkaz , aby išli všetci okamžite spať , zajtra ich čaká náročný deň.
Catherine si ľahla na poschodovú posteľ a keď zhasli svetlá počula iba plač.
Nenápadne sa pozrela pod svoje lôžko a uvidela plákajúce dievča vo veku asi 17 rokov.
Chcela sa jej prihovoriť a nejako ju podporiť ale sama bola v psychickom rozpoložení.
No nakoniec sa odhodlala a prihovorila sa: „odkiaľ si „ spýtala sa. Uplakané dievča sa obzrelo, no nebolo takmer nič vidieť a odpovedalo: „z Californie , uniesli ma ,ja tomu nerozumiem, prečo práve ja?“
„to nevie nikto , prečo sme sa tu ocitli, jediná cesta je hrať podľa ich pravidiel“
Vtom vytiahla fotku , kde bola vyfotená z celou rodinou a povedala že je to jej jediná spomienka na domov.
„začínajú mi chýbať, teraz si to uvedomujem, nevážila som si nič!“
„ A ako ti hovoria?“
„Amanda“
„dopočula som sa , že nám budú prideľovať mená, ako nejakým otrokom“
„Amanda, uvedom si , že mi sme sa otrokmi stali“
Catherine si vtom uvedomila jednu vec , v prednom vačku na bunde mala zlatý prívesok v tvare srdca ktorý jej daroval otec. Pozrela sa na prívesok a vtom sa rozplakala. Uvedomila si ,že nedokáže ovládať svoje city. Vo vnútri je slabá .Vtom zaspala.
Ráno o 5 Tegalp vyvalil dvere a zaziapal : “ máte 5 minút na to , aby ste sa obliekli a zoradili na pláži.“
Vtom začal zhon bolo takmer nemožné to stihnúť ,Catherine si vybrala oblečenie z kopy kimon pohodených na zemi a utekala na pláž .Tam už čakal Tegalp so stopkami v ruke.
Dvom chlapcom sa nepodarilo prísť načas , Tegalp im udelil trest : museli desať krát prebehnúť celú pláž a urobiť 100 klikov .Tegapl zdvihol špinavú topánku , položil ju na chrbát vysileného chlapca a pritlačil ho k zemi .“dúfam, že sa to nebude viac opakovať“
Vtom začal tréning.
Tegapl ich začal učiť základné chvaty na obranu i na útok , denne trénovali 10 hodín .
Trénovali bojové umenia, ako aj správanie, ako používať zbrane a rôzne úlohy na počítačoch.
Postupom času sa z týchto ľudí stávali iní ľudia , ľudia ktorým tento „pobyt“ začal meniť charaktery, začali si prehodnocovať rebríček hodnôt a na prvom mieste sa čoraz viac dostávalo odhodlanie ako zneškodniť súpera. Prestávali myslieť na predchádzajúci život.
Stávali sa z nich zvery.


.....
„prežili sme to, dokázali sme to!“, oznámila Tahaa „sme jedineční!“ a kamarátsky s výrazom štastia chytila Rajateu.
Rajatea ktorej tvár bola celá od krvi nepociťovala takmer žiadne výčitky, žiadnu ľútosť jej mozog pracoval ako naprogramovaný robot.
Povedala si že sa chce dostať konečne preč z toho ohavného miesta. Vtom ona aj ostatní „otroci“ , ktorí prežili započuli zvuk ,aký vydáva vrtuľník no zvuk bol omnoho masívnejší a prenikavejší.
Bol to vojenský vrtuľník ktorý onedlho pristal asi v 50 metrovej vzdialenosti od bojiska.
Z vrtuľníka vystúpila elegantne oblečená Madame D , tak ako ju prezývali, prikázala vysileným osobám aby si nastúpili, začala sa tak pre nich nová éra života.

„prežili ste si tu 8 rokov tvrdého tréningu a teraz sa vám odvďačím.“ Vy, ktorí ste prežili ,vy , ktorí ste trpeli, máte možnosť zmeniť svoj život.“
„odteraz budete zarábať obrovské peniaze , ja vám zadám úlohu , bude to napríklad vražda vysoko postavených osobnosti, no v skutočnosti je to spodina našej spoločnosti!“
„na tom koho máte zabiť nezáleží , vašou úlohou bude zneškodniť ciel a za to dostanete poriadnu odmenu , budete žiť život v prepychu, no nikdy ma nesmiete sklamať a nikdy nesmiete navštíviť vaše rodiny aj tak si myslia, že ste mŕtvi , pátranie po vás už dávno skončilo!“
Ostrov, na ktorom ste strávili 8 rokov vášho života sa nachádza v súostroví Veľkonočných ostrovoch .
Rajatea pred tým ako nastúpila spozorovala ako strážcovia odvliekli mŕtvoly z bojiska a začali ich ukladať na kopu , poliali ich benzínom a bez ľútosti zapálili.
Prvý krát po dlhom čase pocítila ľútosť uvedomila si, že jej život je už aj tak v troskách tak nastúpila.
Vždy elegantne oblečená Madame D s tajomným výrazom na ktorom sa nedalo spozorovať nad čím premýšľa pomaly nastúpila a dala pokyn pilotovi k odletu.
„kam nás veziete?“ spýtala sa Rajateina kamarátka , ktorá spomína na prvú známosť v ubytovni.


..........

„Ako ti hovoria“, spýtal sa Tegalp počas ranného tréningu.
„Catherine“, vystrašene odpovedala.
„A tebe?“
„Amanda“
„Ste krásne, vaše krivky pripomínajú tyrkysové záhyby súostrovia Fidži ,podľa toho vám budú udelené mená.“
„najlepší z vás budú podstupovať meditácie v takom „našom chráme“ na kopci popri lesa.“
„ten , kto sa pri svojej meditácií dokáže dostať do bezmyšlienkovitého stavu „Thámaalaphy“
bude pripravený postúpiť do ďalšej fázy , ale k tomu máte ešte ďaleko!“
„Catherine, sme tu už niekoľko mesiacov , každý deň podstupujeme náročný tréning , každý deň myslím iba na rodinu, a tie myšlienky ma ubíjajú, správajú sa ku nám ako k zverom ,
ako to bude ďalej, dostaneme sa niekedy odtiaľto, umrieme tu?“ spýtala sa Amanda s beznádejným výrazom na tvári.
„nemaj strach , zatiaľ neviem ako, ale my odtiaľto utečieme!“ odpovedala Catherine s pretvárajúcim sa výrazom nádeje a šťastia.
Tagalp s nemenným výrazom na tvári zatiaľ udeľoval mená.
„Ty budeš „Rajatea“ a ty „Tahaa“!“
„Čo sú to za divné mená, na také mená si nezvyknem“



.........


Rajatea stála na lúke popri meditačnom dome , vedela že dnes prežije alebo zomrie , vtom uvidela bežať Tahaau smerom k nej.
. „Dnes sa to rozhodne, čaká nás boj na život a na smrť , všetci , čo sme sa doteraz poznali budeme musieť bojovať proti sebe, čo je to za spravodlivosť?“ Oznámila Rajatea.
„strávili sme na tomto ohavnom ostrove 8 rokov, zmenili sme sa, a dnes to vyhráme ,
nebudeme poslúchať Madame D , aj keby sme zvíťazili nejde nám predsa o peniaze a život bez hraníc ktorý by nás čakal!“
„odteraz nebudeme používať ani naše prekliate mená „ povedala s výrazom slabej nádeje Tahaaa.
„Rajatea , ty budeš naveky moja Amanda , spomínam koľko sme si toho prežili budem ťa volať Amanda! , žiadna Rajatea.
„ A ty Tahaa budeš moja catherine“
Dnes nám to vyjde, dnes utečieme!
Amanda s výrazom žiaľu darovala fotku , na ktorej bola aj s rodinou najlepšej kamarátke Catherine
Catherine to strašne dojalo a darovala Amande prívesok ktorý jej daroval otec.
„musíme sa tváriť nenápadne , nikto nesmie ani len tušiť, čo chýstáme“
Rajatea vstúpila do meditačného domu tvárila sa prirodzene, hneď za ňou nasledovala Catherine.
Navliekli na ne hnedé meditačné a bojovné „rúcha“.
Prebiehala meditácia, príprava na boj! Tegalp vyslovoval meditačné slová a nastalo ticho.
Vtom zvolal mená ľudí ktorí boli pripravení.
„Rajatea, čo to držíš ?!“
„Prívesok , je to moja jediná pamiatka“
„okamžite mi ho daj“
Rajatea nemala na výber , odovzdala Tegalpovi prívesok ktorý jej darovala Tahaa .
„aké pocity v tebe vyvoláva prívesok?!“
„už takmer žiadne, môžeme prejsť do ďalšej fázy?“
„Samozrejme „ odvetil Tegalp.
Vonku už čakal džíp, vtom Tahaa urobila nečakanú vec, keď videla že darovaný prívesok stratil v priebehu 5 minút svojho majiteľa.
Vykopla dvere a začala bežať smerom do lesa.
„Vy , čo ešte nie ste pripravení ukážte svoje schopnosti , chyťte ju kto mi ju privedie dostane výhody!“
Tí ktorý neboli povolaní do boja sa rozutekali smerom do lesa , aby chytili Tahaau .
„My nemáme čas Madame D očakáva víťazov ktorých zoberie preč!“
„Poďme“
Rajatea bola v rozpakoch , to nemala spraviť, zabijú ju , pomyslela si a rozplakala sa.
Svoj plač zakrývala aby nevyzerala nápadne.
Neostávalo jej nič iné iba nastúpiť do džípu a bojovať.