Basnicky.sk

Píšem ti,veď neviem mzslieť na inú,
snáď stokrát som prečítal už Marínu
a zdá sa mi,že chápem Sládkovičov žiaľ.
Neviem,kde sa vo mne berú tieto pocity,
myslel som,že rozum nemám láskou zakrytý,
že všetky moje sny už odleteli vdiaľ.

A predsa na perách mám chuť tvojho mena,
stále si mi blízka,hoci si vzdialená,
city snáď ochabli,no nie sú zabité.
Tak prečo sa klamem,túžim žiť v omyle?
Vari smiem zabudnúť,zanevrieť na chvíle,
ktoré boli láskou do srdca vyryté?

Nie!Tak ako rozum srdcu nerozkáže,
tak tvoju tvár z duše nič mi nevymaže,
tvoj dych vedno s mojím bude mi dvíhať hruď.
To je pravý dôvod mojho rozcítenia,
preto sa noc,čo noc bojím rozbrieždenia,
len preto na teba neviem zabudnúť...