Basnicky.sk

Bol to obyčajný večer. Salweer bol v byte ako vždy a tradične sedel v kuchyni a čítal si časopis o autách. Z Volfgangovej izby počul vzdychy, ktoré sa snažil ignorovať. Volfgang bol päťdesiatnik, skoro šesťdesiatnik, vychudnutý, s vystúpenými lícnymi kosťami a s prepadnutými očami. Všetko toto zakrýval veľkými fúzami. Prešedivelé vlasy si prefarboval na čierno. Tvrdil, že pracuje v nejakej firme ako údržbár, čomu nasvedčoval jeho zovňajšok a stav oblečenia, ale nenasvedčovali tomu zlaté prstene a retiazky, ktoré na sebe nosil a tiež telefón, ktorý používal.
Salweer však nikdy nenašiel odvahu spýtať sa ho na tieto detaily. Volfgang prišiel k nemu do bytu bývať len pred dvoma mesiacmi a Salweer si dával na čas, kým sa s Volfom bližšie spozná. Chcel to spraviť dnes večer, ale Volfgang mal v izbe dámsku návštevu, tak nevedel, či to nebude lepšie odložiť.
Navyše práve prišiel aj Danny, ktorý sa k nim nasťahoval tesne po Volfgangovi.
Danny bol tajomný. Rozprával zriedkakedy, ale za to, keď niečo hovoril, hovoril dosť dlho. Vždy pokojne, bez emócií, potichu, nikdy nie o svojej práci. O tej len toľko, že pracuje pre políciu. Salweer sa s ním rozprával veľmi rád, ale mal pred ním taký zvláštny rešpekt. Trochu sa ho bál.
Danny vošiel do kuchyne, pozdravil sa a bez slova si spravil kávu. Posadil sa k stolu a začal ju v pokoji popíjať.

- A to je kto? - spýtal sa Salweer Volfganga, keď so ženou, s ktorou pred pár minútami vzdychal vo svojej izbe, vošli do kuchyne. Volfgang sa zatváril dôležito a nastrojeným tónom odpovedal:
- To je... špecialistka na bodovú masáž... ju držali v otroctve, na otrockú prácu ju tu využívali naši „podnikatelia“ a ja som tam šiel... si dať spraviť masáž... a iba náhodou sme sa dali do reči, lebo ja som bol v Číne pred časom, tak som videl, že je Aziatka, tak som sa jej prihovoril... o filozofii a tak sme sa trochu bavili... no... a... slovo dalo slovo a tak som jej cez Ľudské práva pomohol vybaviť azyl a všetko preto, aby mohla tu žiť ako slobodný človek... no a... akosi... spolu chodíme...za tie dva mesiace...

Tváril sa pri tom veľmi dôležito a na skromnosť hrajúca sa slizkosť z neho len tak sršala. Dievča, o ktorom hovoril, sa len nežne usmievalo a pokukávalo očkami po Volfgangovi. A podľa výrazu v tvári veľa nerozumelo.
Po tomto krátkom preslove sa Volfgang aj s dievčaťom, ktoré bolo od neho mladšie minimálne o dvadsať päť rokov, pobrali späť do izby.

Salweer na Dannyho s úžasom pozrel a keď za sebou Volfgang zavrel dvere, spýtal sa ma:
- ...si vedel, že tu je s nami takýto hrdina..?
Danny o tom veľmi hovoriť nechcel, tak len s iróniou poznamenal:
- ...no... hrdina ako hrdina...
Salweer mu dal mimikou jasne najavo, že jasne nechápe, prečo sa vyjadril takto. Danny vedel, že teraz je vhodná príležitosť a tak zamkol dvere na kuchyni, posadil sa oproti Salweerovi za stôl, legitimoval sa preukazom tajnej služby a spustil:
- V dvetisícom šiestom mala v Číne veľké prúsery. Bola zapletená do drogového gangu a z neznámych dôvodov zabila svojich dvoch bratov a sestru. Musela ujsť do Mongolska a tam sa živila prostitúciou. Niekto ju tam našiel a sľúbil jej, že jej všetko vybaví a bude sa môcť vrátiť do svojej krajiny. Mala to však byť odmena za to, že prenesie do Európy balík heroínu. Potom sa vráti do Číny a bude všetko v pohode. S drogami už mala skúsenosti, takže veľmi dlho nepremýšľala. Cestou však o balík prišla. Zrejme jej ho niekto ukradol, alebo niekomu naletela. A možno ho jednoducho niekde zabudla a stratila. V každom prípade jej to v podstate zachránilo život, lebo ak by sa vrátila a misia by bola splnená, pravdepodobne by ju v krátkom čase rozpustili v nejakej gebuzine. Takto ju tu našli veľmi rýchlo a za drogy najskôr musela zaplatiť. Otrockou prácou, samozrejme. Pracovala ako prostitútka v erotickom salóne. Načierno. Ďalej už v podstate platí to, čo povedal Volfgang... Páčili sa mu jej služby a tak si ju chcel nechať pre seba. Tá bodová masáž je sprostosť, zásmažka, aby nemusel povedať, že ju stretol na jednej zo svojich potuliek bordelmi...
A tiež by asi bol problém vybaviť azyl pre prostitútku... takže „špecialistka na bodovú masáž“ je celkom sofistikovaný náter.
Salweer neveril vlastným ušiam.
- To... akože to... do riti... tak toto je sila... myslel som, že v bordeloch baby robia dobrovoľne, lebo potrebujú prachy na drogy...
- Aj to niekedy. Najmä ak sú tam držané násilím. Jedine závislosť od drog ich doženie k prostitúcii. Ale ona tam bola zatvorená bez drog. Prosto tam bola a musela pre podnik vytvoriť zisk do určitej sumy. Potom sú dve možnosti – buď by ju pustili na slobodu, lebo by už bola nepoužiteľná, a ona by najskôr spáchala samovraždu, alebo by ju využívali aj naďalej, v podstate do vyšťavenia potenciálu...chápeš... Ale skôr by sa jej zbavili, držať otrokyne, to nie je úloha bordelov...
Salweer sa začal zaujímať:
- A aká je teda ich úloha?
Danny sa pozrel na dvere a pokračoval:
- Sú to pračky peňazí. Predáš zbrane, drogy, ženy, niekoho zabiješ na objednávku... zinkasuješ čierne peniaze, ktoré treba zlegalizovať. To je dosť drahý špás a preto má v podstate každý mafián svoj podnik. Prinesie tam napríklad čierny milión, do pokladne sa nahádžu akože vykonané erotické služby – ktoré samozrejme nikto nikdy nebude vedieť skontrolovať – a: nech sa páči, peniaze sú legálne. Z milióna sa odvedie daň, plus mínus nejaké „odmeny“ a drobné výdavky a čistý zisk sa odvedie na účet konkrétnej osobe. Zväčša ide o človeka vedeného ako tichého spoločníka oficiálnej firmy...
Salweer nechápal, ale začal vnímať veľmi pozorne.
- A to sa tým mafiánom oplatilo čakať na to, kým za tie drogy zarobí v bordeli?
- Oni nečakali. Oni ju do bordelu predali za hotové, inak by ju nadrogovali, aby robila viac. Takto mali svoje prachy, alebo aspoň časť z nich hneď a čo na nej zarobili alebo stratili ďalší, to je im fuk. V podstate pre nich znamenala akoby zmenku.
- Dobre a čo teraz chcete spraviť? Za čo ju zatknete? Ak to teda máte v pláne...
Danny sa trochu pousmial.
- O ňu tu vôbec nejde. Je to v podstate „obyčajná“ obeť, ktorú navyše hľadajú za vraždy. A navyše zničená prostitúciou a tým všetkým...
Salweer opäť prestal chápať:
- Prečo ju teda sledujete? Načo všetky tie informácie?
- Tu nejde o ňu, ale o ľudí okolo nej. Kto ju našiel v Mongolsku? Kto ju poslal do Európy s drogami? Komu sa podarilo dostať ju z bordelu..? A tak ďalej...
Salweerovi sa akoby otvárali stále nové dimenzie a stále menej tomu všetkému rozumel. Dannymu však kládol jednu otázku za druhou.
- A máte už aj niečo bližšie? Niečo konkrétne, ja neviem, mená a tak..?
Danny si odpil z kávy a pokračoval.
- Áno. Sme na konci. - a kývol hlavou smerom k dverám.
Salweer strnul.
- Čo... a... ako...
Danny ho ubezpečil.
- Áno. Je to Volfgang.
Salweer zo seba vykoktal len pár slov.
- Čože?!! Tento vychrtnutý prechľastaný prefajčený poloinvalidný dedko? A na to ste ako prišli?
Danny ostával pokojný.
- Vravím ti, že sme už na konci. Je to jasné, nečuduj sa.
- Nebudem sa, ale vysvetli mi to...
- Počul si, ako sám hovoril, že bol pred časom v Číne. Na čo asi? To je jedna vec. Druhá je tá, že Čína má viac ako miliardu obyvateľov. Hľadať jedného z nich a nájsť ho práve v Mongolsku, to chce už nejaké informácie, to sa nedá len tak náhodou natrafiť na človeka, ktorý ti práve sadne, lebo ho potrebuješ. Ďalšia vec je tá, že tú ženskú držali v bordeli na otrockú robotu. Vybaviť papiere cez Ľudské práva dokáže každý. Ale dostať z bordelu prostitútku držanú na otrockú prácu, to už nie je len o tom, že sa niekomu zapáčila, tak si ju zobral... To už chcelo poriadne vodivé kontakty. Navyše, do bordelu nechodí hocikto. Vedeli sme o nej, že je v krajine, ale nevedeli sme, kto jej pomáha a najmä prečo. Po čase sa začala ukazovať s Volfgangom, tak sme si preklepli jeho. Je to pekný vtáčik, ale má perfektne premakané alibi. Už sa preťahoval po nekonečnom množstve súdov. Bol obvinený už hádam zo všetkého od rabovania auta po úkladnú mafiánsku vraždu, ale nikdy mu nikto nič nedokázal. Takže konto má oficiálne čisté. Ale podľa všetkého to bol on, kto si u nej objednal vraždy jej vlastných súrodencov, bol to on, kto ju našiel v Mongolsku, bol to on, kto ju poslal do Európy s drogami.
Salweer ho prerušil:
- No počkaj, a prečo by jej asi teraz pomáhal, keby ho pripravila o balík peňazí?
Danny chvíľu využil a odpil z kávy.
- Vec je v tom, že on je sivá eminencia, ona je Biely kôň.
- To znamená..?
- To znamená, že ona o ňom doteraz ani len netušila, on o nej vedel všetko. Doteraz ho nepoznala, v rámci svojich aktivít s ňou vždy komunikoval niekto z jeho ľudí. Stretli sa až teraz, lebo Volfgang má pod pätami pahrebu a hocikomu nemôže veriť. Ten balík bol pre neho zrejme veľmi dôležitý. Využíva to, že ona ho nepozná, ničomu nerozumie a on je pre ňu naozaj hrdina. V krátkom čase si získa jej dôveru a bude pátrať aj po stratenom balíku. Ak ho nájde, zbaví sa jej. Ak vysvitne, že ho cez ňu nenájde, tak sa jej zbaví aj tak. A popritom si, samozrejme, užíva... Zbaviť sa jej v každom prípade musí, lebo by bola preňho nebezpečná. Našťastie sme to stihli skôr, ako on...
Salweer opäť stuhol.
- Čo? Čo ste stihli skôr?
- Stihli sme si všetko potvrdiť skôr, ako on stihol riešiť so svojou princeznou balíček. Princezná pôjde do basy, ale aspoň prežije. Pri troche snahy a prejavenej ľútosti možno dostane len pár rokov a azyl. V Číne by ju čakala istá smrť.
- Počkaj, počkaj, prečo mi to teraz hovoríš? Nie sú to tajné informácie?- strhol sa zrazu Salweer.
Danny otvoril tašku vedľa seba a obliekol si čiernu policajnú vestu. Popri tom hovoril:
- Aby si sa pripravil...
Salweer sa začal potiť.
- Pripravil?! Pripravil na čo?!!
Danny s miernym povzdychom pokračoval:
- Na to, že si teraz budeš musieť ľahnúť tvárou k zemi a dať ruky za chrbát. O chvíľu sem vtrhne komando.
- Čo.. ako... nemôžem odísť? Nič som neurobil!!! Danny!!!
- Odísť nestíhaš, budova je obsadená. Si v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Ale to sa u nás odpúšťa, len nesmieš klásť podozrivý odpor.
Salweer mal smrteľný strach.
- Kedy to začne?
Danny pokračoval stále rovnako pokojne, až bolo ťažké mu uveriť.
- Už idú po poschodiach. Ľahni si na zem. Hneď teraz.
Salweer sa celý triasol a ľahol si. Na čele mal kropaje studeného potu. Danny sa k nemu sklonil a ruky mu za chrbtom spútal.
Prišiel ku vchodovým dverám a potichu ich otvoril. Salweer ležal v kuchyni na zemi, celý sa triasol. Počul zvuk televízora z Volfgangovej izby, po chvíli otvorenie vchodových dverí a jemné nastupovanie niekoľkých párov ťažkých nôh.

Potom už zachytil iba vykopnutie dverí na Volfgangovej izbe a ženský krik.