Basnicky.sk

Už necítim bolesť, už necítim nič.
Už nechcem kričať, keď povieš: "Len krič!"
Už sa nechcem hádať, no ani zabudnúť,
už nevládzem plakať, no neviem sa zodvihnúť...
Som celá v čiernom a taký je celý môj svet.
Prázdny a bez života, akoby ho niet...
Nemusíš sa vrátiť, keď ti zato nestojím,
už som si zvykla, bez teba sa nebojím.
Prichádzajú stále znova:
spomienky, ktoré sa snažím zahnať preč,
Ľudia okolo mňa niečo vravia,
ja ani nevnímam, o čom je reč.
Som ďaleko od všetkých,
topím sa vo svojich skrytých slzách.
Už ani nečakám na tvoju záchranu...
aj keď ma všetky hádky mrzia.
Choď si svojou cestou, len bež ďaleko odo mňa,
odíď si sklamaný, že bola som ti neverná.
Keď ma nemáš bozkávať, tak zmizni z môjho života,
zabudni, že stále milujem ťa.
Choď svojou cestou, aj ja pôjdem svojou, keď sa zodvihnem,
keď prestanem plakať a raz možno zabudnem...
Na teba.