Basnicky.sk

jamesjoyce  Zobraziť/skryť lištu autora

kocur jerzy a jeho metafyzická cesta končí na smetisku dejín(Časť posledná a konečná)

Kocúr potichu čakal, zubatá prichádzala, hodiny tikali, svet zmĺkol, Leopold bol mŕtvy, jeseň zafunela a jerzy si čítal najkratšiu poviedku na svete. Uchechtol sa. Niečo mu uniklo. No už to chápal. Chápal. Čakal na Smrť no plno pripravený. celá ta fraška so starou babiznou s kosou bola značne premrštena. Zavźgali dvere. meškala dve a pol sekundy. Dnes už nikto nič neberie vážne. Smrť zašlapila nedofajčenú cigaretu a doširoka sa usmiala.

"No pozrimeže koho totu máme..." zasyčala spod hrubánskej kapucne.

"Nevyzeráš ako človek" Vyšlo z jerzyho

"No ak zoberieme do úvahy, že som v podstate Symbol naháňajúci strach v očiach smrtelníkov už celé miriády rokov...nieje to až tak na škodu"

"Tiež mi tiež splníš pár želaní?" Jerzy si zapálil cigáro a uprene hladel na ten nesmrtelný gýč, ktorý akoby z oka vypadol zo všetkých tých apokalyptyckých, bezbožných textov a čudesných fresiek skrášlujúcich každý druhý barák s krížom nacapeným na streche.

"No jedno určite." Smrť sa potichu, chrlavo uchechtla.

"najskôr si prečítaj toto." jerzy jej podal papier s najkratšou poviedkou na svete.

"je to to čo si myslím?"

"presne to."

Smrť si skúmavo prezrela hárok s poviedkou.

"Hmmmm... dobré, velmi dobré. takže vieš čo bude, však?"

"myslím, že hej" Hrdina jerzy vyfúkol hustý cigaretový dym.

"Ty si nezožral žiadneho stupídneho drozda, kamarát."

"Viem"

"jediné čo tu je aspoň štipku nadprirodzené... je tu moja kosa" Smrť ju víťazoslávne zdvihla a opíjala sa pohladom na jej dokonalé tvary.

"No tak kde si zapatrošil telo."

"Šmaril som ho do skrine vo vreci smeti"

"Originálne. Takže ešte stále ťa nebaví byť človekom?"

"Neviem" Povedal Jerzy

"Vieš čo robia ľudia najradšej?"

"Viem."

"vybral som ti nádherný náhrobok dole za mestom. Bude sa ti páčiť. pekne si to posral s leopoldom." Smrť potichu precedila pomedzi zuby.

"Takže poviedka sa ti nepáčila?" jerzy vyfúkol dym a zadusil žváro o operadlo gauča.

""rátaj do desať"

jerzy prikívol a rátal. V mysli si opakoval najkratšiu poviedku na svete. A čakal.

"Bol raz jeden kocúr a strašne sa chcel stať človekom, urobil by preto všetko,VŠETKO..." Opakoval si ju a zistil, že až taká kratka nieje. Ten blbý ježiš nikdy nemal zliezať z kríža.
Dátum vloženia 3. 6. 2009 22:26
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2302
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Vieš čo? Nie.

    pre mňa také odlahčené, relaxačné čítanie
    (všetky časti)

    7. 6. 2009 21:21
  2. jamesjoyce (napísal autor básne)

    tak to aj malo byť...no netušil som že to niekto čítal, väčšinou píšem povídk& najskor normalne vo worde a potom ich kopirujem sem no teraz som to písal rovno tu takže to tak trochu aj vidno

    7. 6. 2009 21:32