Moja duša je ranená,
ťažoba veľká padla mi na ramená,
a hľadala útočište v srdci,
tá bolestne vila ako vlci...
Sila a viera, premenila sa na bolesť,
pretože to čo ctila som, bola len úbohá lesť,
neostala mi útecha na moje sklamanie,
do spáleniska ma vedie jeho klamanie...
Chcela by som krásne krídla,
letela by som do úprimného sídla,
kde nebol by večný klam,
tam nádherne každý by bol sebou sám...
Moje sny podobajú sa len myšlienkam,
a tak za nimi s ťažkosťami nariekam,
hľadám opäť v priestore a čase,
lásku, úprimnosť, opäť a zase...
Život chcem zasvätiť čistote mysle a lásky,
nechcem viac ukázať svetu tomuto svoje vrásky...
Sklamanie...
dátum vloženia
16. 3. 2005 11:02
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah16. 3. 2005 11:02
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Terka
Zaujimave,smutne,krasne...
30. 3. 2005 14:08 - Tom
Velmi sa mi to paci! 5/5
super
30. 3. 2005 21:26 - Gigie
Ďakujem Tom
31. 3. 2005 12:47 - SARA17
Naozaj pekná báseň Gigie...
6. 4. 2005 20:02 - Gigie
Ďakujem vám veľmi krásne,
píšem aj ďalej svoje básne...
11. 4. 2005 11:17 - Daron
moja hlboká úcta ti patrí... máš to za jedna!
12. 4. 2005 15:01 - clarion
Nechces........hmm.......ale vies co??? Aj tak......... vlastne nic, treba verit...
16. 6. 2005 15:43 - muza
veľmi vydarená, nádherná
23. 9. 2005 09:47