Basnicky.sk

Je teplo.
Prechádzame parkom.
Je máj.
Sneh dopadá vo veľkých chumáčoch.
Padá z topoľov.
Ach, ako ich neznášam!
To asi všetci alergici.
Lieta to do nosa, do očí, do úst,
lepí sa to na vlasy i šaty...

Mám radšej zimný sneh.
Snehové vločky sú krásne a
lesknú sa svojou výnimočnosťou,
žiaria svojou jedinečnosťou.
Nie ako topoľové vločky.
Tie sú všetky rovnaké.
Ale výnimočné snehové vločky
žijú len krátko.
Za chvíľu sa rozpustia.
Obyčajné topole sú omnoho trvácnejšie.
Dlho sa rozkladajú, hnijú a rozpadávajú.
Robia to masovo – usádzajú sa do vrstiev
a za chvíľu sú všade!
Občas to robia aj snehové vločky.
Pokiaľ sa hneď nezabijú...
Sú chladné a potrebujú chlad,
aby sa mohli usádzať a tesne pri sebe žiť.
Stačí menší výkyv teploty a už zomierajú,
rozpúšťajú sa.
Ale z nich zostáva životodárna voda.
Kým z topoľov..... ách!
Pozri ako horia!
Stačí jedna zápalka a topole začnú rýchlo horieť
ako pušný prach – do všetkých smerov.
Celý park je v plameňoch.
A čo z nich zostáva?
Hnusný jemný čierny popol,
ktorý ani nie je poriadne vidno
a skôr než sa ho stihnem dotknúť
ho sotva citeľný vánok rozfúka preč.

Mnohí ľudia nemajú radi sneh.
Je studený a mokrý.
Keď je ho veľa, môže vás zmraziť,
zasypať a zabiť.
Ľudia majú radšej topole.
Ich vločky nám hovoria,
že je tu jar, prebúdzanie a život.
Obyčajné topole nie sú nebezpečné.
Skoro nikomu neubližujú...