Basnicky.sk

Biela_ruža  Zobraziť/skryť lištu autora

Renesančná

Stonala do tmy
a spájala nebo s peklom

Zhodila som zo seba kameň
záťaž, čo ako vtáci
vzdorovali mi plachtou nad chrbtom
vzdala som sa správne
vo chvíli, keď kostolné zvony
spievali melódiu nového vzniku

môjho vzrastu

akoby som sa znova narodila
ten pocit úžasu celého týždňa
tak voľná
slobodná a jemná na dotyk

zelená krása

a ja som začala konečne žiť
naozaj s páperím na dlani
neodolateľne pôsobivá
rozdávam úsmev na hrany
využitia šancí

dnešných prítomných predsavzatí
keď v hĺbke viem
kam kráčam
Dátum vloženia 2. 5. 2009 20:38
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1216
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Veru, znovuzrodenie , dobré .
    Pekne, Lucka (0.33L Sprite ... "Nič vám nechýba?" )

    2. 5. 2009 22:14
  2. Syber

    tak toto je veľmi dobre zoštylizované dielko... zosúladené aj s oddychovými veršami

    2. 5. 2009 22:22
  3. Jano1351

    súhlas so Syberom

    3. 5. 2009 09:13
  4. Biela_ruža (napísal autor básne)

    dakujem vam.. tesim sa
    a Vladko... ( "Nie, nie, dakujeme.... úúúsmev... )

    4. 5. 2009 20:53