Basnicky.sk

Biela_ruža  Zobraziť/skryť lištu autora

Autobiografia vo veršoch

Občas mám pocit
akoby minúta trvala večne...

na fotke čerešňa s odrazom slnka
smiala sa
ako malá princezná
čo sa schováva pred letom včiel
všetkými obklopená
starými šatami znásilnená
a hrajúca sa v tele anjela
zazvonil jej budík
dotkla sa zeme
možno až príliš rýchlo

začala nenásytne plakať
tvár položená v dlaniach
a ona si trhala svoj svet
na zatiaľ veľké kúsky kameňov
písala verše smutných nocí
keď zrazu obyčajná žena
podala jej kvet plný nádejí
že tento deň bude krásny
a zmenila pohľad na život
a hlavne sama na seba

medzičasom bláznivo zaľúbená
celá bledá
nepoznaná v hlbokom dave
aj kabát si zabudla
bolo počuť iba trepotanie dažďa
túžila po pomoci krídel
aby sa mohla otvoriť
ukázať svoju krásu a vzlietnuť
stačilo ponad stromy
ako o tom snívala

svetlo v očiach
krv v žilách
stala sa realitou onoho príbehu
ďaleko zmizol zabil už dnes brat
aj tieň strhával pohľady ľudí
tých okoloidúcich
čo v žiare blúdia dennou hmlou
a plávajú v jazere
narodenou temnotou
kde mesiac kráča v spomienkach

múza opantávala čerstvé stehy
nad niečím dumá
belasá kvapka
vtedy piesňou žila
zarmútene obetovala myšlienky
vyznávala a hľadala
ruky vlasy pery
vzácna orchidea stúpala
vyššie ku hviezdam
a potom, márne nebolo nič

kresba v zrkadle a tajný bozk
nevedieť čo ďalej
pesimistické hračky
teraz viem kto som
kalendárny strach sa zhmýril
znova tam bol známy pach
úsmev na každej strane
a pocit blízkosti toho druhého
prišlo to tak nečakane
už verím, láska nevykrváca

prekročené hranice
s pocitom viny
nechcené i chcené zábrany
na ramene rodinnej tradície
bola zvädnutá ako ruža
položená na skrinke v balade
zahrdúsená v akejsi komnate
most sa valil k slzám
a oporou si bol len ty
jediný úlomkový z perál

zablikala zhasla žiarovka
tajomstvá chránil tečúci
vodopád
pod ním vyvolený princ
s hlučnými kritériami uzamknutá
prebudená pod nátlakom
neživých pavučín
ja a moje druhé
fantáziou čarujem
na maľbu steny stály prach

ocitli sme sa v tichu
prosím, o betón sa neopieraj
bolo to také nežné
v jedno telo spojitosť
nadovšetko navždy
neskôr grafická línia burácala
hlavy a stráne okolo
nezaujíma ma
si ako dieťa šťasteny
(lichotím tebe) zamatový lesk

pomaly rozkvitala kytica
cudzích motýľov
pomaly a zreteľne rýchlo
nezniesla som bolesť ničenia
moje zaryté nechty
do vlčej kože
čierna šatka na zápästí
akoby si provokoval
neznesiem to ani dnes
stále sa rozrastáš

si polepený semienkami
neobyčajnej púpavy
naše spoločné objavy
skúmanej spirituality
upadali so mnou do záhuby
som ja taká sebecká?
čítala oblohu
počúvala
zajakávala som
keď som už bola doma

skončil plánovaný
v cukrárni sa vraj
oslobodil život
obrátil sa na trampoty
posúdenie lásky nie mnou
mlčanlivou
dotýkam osud súhvezdí
už nevládzem
samovraždiace skutky
zlomili srdce nahej postavy

prebdelá v tvári
po nociach unavená
s plačom a strážou v rukáve
dosiahnuteľne nevedomá
špinavá krehká bábika
bola som myslená ako zlodej
otvorená na štyri zámky
kľúčom už viac nepobozkaná
opitá v snahe nezabudni
klamaná samu seba nárazom slepoty

ako ranný mi spadol rovno
pred nohy
v krajine sveta páperí
bez odvahy
nerozvážne sa hrnúť do spolku
podobne ako dve husi na poli
za krátky čas pochovaná
mojím darom som čarodejnica
s črievičkou v prítomnosti
a kliatbou medzi pierkami

zahanbená divá mačka
túžim úsmev nakresliť
všetci sú iba v kúte dokonalí
ja si chcem realizovať ilúziu
určite možný sen
šialenstvo ktoré milujem
nechávaj ma odolať
chcem s ním pred oltárom stáť
my dvaja
v ovocnom ponúknutí zmien

čistým srdcom sľúbená
som znova tvoja
už sa nevrátim k chybám
minulých ročných období
topiť sa v tebe
lietať nad oceánom a spolu
dopĺňať tento svet
nebol by nič bez ruže a medveďa
miestami tu niekto zabúda
keď ohňostroj vystrelí prvý škrek

sama som sa rozhodla
akej farby bude moja cesta hrou
možno pohorím a budem chcieť
vrátiť sa späť
dnes neľutujem nič, čo sa stalo
s glazúrou na kalovej šálke
a odborovým rytmom bonga
ráno sa budím včelím medom
nezištný umelecký život roľníka
kde lúč rozjasní každý smer

vždy uzriem veľké okná
ohraničené,
chryzantémy ako skáču od zeme
a bránu čo striebrom otvára smäd
potom vojdem dnu
šťastná a uchovaná v kruhu ich
niekedy sa príliš starajú
tam vtedy to bol chorý cit
podobal sa konštrukcii vábenia
padal v kapitole môjho starnutia

sobotu zvyčajne prežívam
nahrabaná úskalím krikov
a prekrikov
som psychicky labilná na dosah
nepoznáš ma
otrávil si celý sad
bdiem márne na zázrak?
tvoj element sa spája so zrakom
našitých kamier na pokožke
neposnažíš sa

pracovať a zametať dvor
niekedy som živá dcéra
stále dokola chodí v ateliéri
neznášam tie tvoje obraty s maskami
tváre keď pred inými si zas iný
napodobenina čo sa vrhá na plátno
nie som ako Shakespeare
a jeho Sonety
tragédia na dlani divadla
aj obzor na hrane malého tykadla

myslieť na teba a objímať hrocha
znovu sa váľať v mláke
ako raz, pamätáš
špinavá sadnúť si na kolená
robiť to čo naozaj chceme
korálkami posypať jadro
vznášať sa a túžiť po sebe
padať do fontán
keď slnko páli, pôjdem bosá
cez námestie zamilovanej aleje

kýcham na počesť citróna
chcem zaspať u teba v náručí
hoci aj na gauči
snom dať skutočnosť
tak ako si to želáme obaja
prosím zbytočne sa nezastavuj
nad ničím čo nie je vzácne
s krémom na ruky
hodujme akoby sme už boli svoji
frázami na jednom papieri

darujem ti bielu ružu
ktorá nevinnosťou omámi tvoj svet
naveky podobne v modlitbe
otváraj mi oči
keď sa tvárim urazená
prenikne to do zlej fázy
ako zlatý mesiac
keby nebol zahmlený
a možno by bolo aj viac času
kráčať po lúke skvelým nadšením

...a v náhlej chvíli
akoby hodina trvala sekundu
Dátum vloženia 14. 3. 2009 18:32
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1453
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Biela_ruža (napísal autor básne)

    Ahojte všetci... =) Dnes som, konečne, dopísala moju doposiaľ najdlhšiu a najosobnejšiu báseň, ktorá má 234 veršov. Zahŕňa môj život, od detstva až po dnes. Samozrejme, že som tu neopísala každučkú situáciu, ktorú si pamätám, to by mala možno o ďalších 200 veršov naviac. =D Každá strofa popisuje nejakú udalosť, situáciu alebo moju silnú spomienku, niekde sa ich tam prepája viacej... Verše opisujú mňa samotnú, to, ako vnímam svet, moje túžby a sny, ciele do budúcnosti. Ako som prešla rôznymi zmenami, vrhla sa do reality, plnenia snov a vecí podobných. Pokiaľ ste čítali moju predchádzajúcu tvorbu pozorne, vo väčšine z týchto strof sa nachádza pár veršov z predchádzajúcich básní. Ako si mnohí z vás určite všimli, že píšem osobne, tak práve z tých osobných básní som vyberala niektoré verše. Alebo som ich mierne upravila tak, aby dávali istý, možno podobný, význam ako v originálnej verzii. Čiže v tejto Autobiografii sú popísané udalosti, ktoré ma inšpirovali napísať báseň. A teraz som to nejako dala dokopy... Chcela som aspoň približne ukázať môj život, otvoriť sa slovami. Tu na básničkách som spoznala veľa zaujímavých ľudí. S pár som mala šancu sa aj stretnúť. Bolo to krásne, spoznať konečne niekoho, kto cíti aspoň tak podobne ako ja. So všetkými básnickými obrazmi, frázami, čo i len mimikou na tvári... Takže, dúfam, že báseň sa páči...veď som vám dovolila na chvíľu nazrieť do môjho života...

    14. 3. 2009 19:11
  2. Jano1351

    wow, keď som to dočítal, zabudol som zavrieť ústa, je to super napísané, veľmi, veľmi, ale naozaj veľmi sa mi to páči.

    14. 3. 2009 21:21
  3. nickmyname49

    No ako som ti už písal, niet čo vytknúť a keby aj niekto chcel, nemohol by (kto to skúsi, tomu hlavu utnem )... Veľmi pekné, veľmi dobré napísané, jedným dychom som to prečítal verš za veršom aj s komentárom . Parádne

    15. 3. 2009 19:50
  4. predpolnocna a.

    ...z pohľadu čitateľa ..
    ...záleží na ňom , či sa odosobní a nájde si tak verše, ktoré spolu s ním rastú..,a splynie s pekným básnickým obrazom..
    ...ťažko mne určiť , ktoré sú zbytočne rozvité...
    ..ale oceňujem tvoje veľdielko ...
    , kde si si utvorila osobnú hierarchiu ako ústrednú hodnotu poznania ..a vypovedala ju aktívne, krehko

    ...nesporne s veľkým potencionálom



    16. 3. 2009 12:15
  5. Biela_ruža (napísal autor básne)

    dakujem za komenty... btw, Vladko, skor by si si na seba mal davat pozor
    predpolnocna, aj tebe vdaka myslim, ze som dosiahla to, co som chcela...

    16. 3. 2009 18:40
  6. sebaboh

    ďakujem za reakciu na moju poslednú báseň, slušné parafrázy. vzhľadom na to, že si asi tá, ktorá ma tu chápe najviac, dá sa... inak, sorry, nebol som tu dlho, nechce sa mi už chodiť písať básne na net. škoda, keď sú myšlienky a pocity vyjadrené len skrze monitor. zatiaľ sa maj a drž sa, moja polnočná...

    16. 3. 2009 21:50
  7. sebaboh

    do polnoci ukryjem tvoju bielosť čo skrývaš do ruže, v noci tma skrýva belobu, noc farbou nikdy neluže, niet ruži ktorej sladká bolesť pôvabne tak nepichá, keď v objatí mi do polnoci bezbranná zase zavzdychá. skry sa mi v náruč, vykrv a zmeň belobu si doruda, keď ubudne ti z krve aj tak zo sily neubúda. tak okrajom vdýchneš dnes v polnoc rudú šarm a svoj lad, dnes v polnoc patríš biela mne, dnes v polnoc nasýtime hlad.

    16. 3. 2009 21:59
  8. Vôňa ticha

    Lucia!!

    toto je uasne.. nevedela som ze az tak krasne pises..

    btw, denisa, spoluziacka..

    obdiv!!

    17. 3. 2009 12:56
  9. Biela_ruža (napísal autor básne)

    sebaboh, to si pravdepodobne pisal predpolnocnej, ale tie ruze v basni ma zmiatli akosi ale je pekna
    deniskaa, akoze, to si sa registrovala len kvoli tomu, aby si mi dala koment? nemohlo to pockat v skole? aj ked neviem kedy do nej uz mienis prist, som ta dnes cakala a ty nikde... ale vdaka no

    18. 3. 2009 20:51
  10. predpolnocna a.

    plavý sebaboh...ale ano básen pekná ...prečo nie, ved más krásny nick...

    25. 3. 2009 15:18
  11. sebaboh

    hej, pomýlil som si nick, ale myslel som teba. sorry. hádam si sa neurazila

    2. 4. 2009 00:13
  12. sebaboh

    nabudúce báseň len pre teba... ak sa bude vôbec len trocha páčiť

    2. 4. 2009 00:13
  13. Rebel lásky

    ked som si precital tu druhu, musel som aj tuto prvu...

    a suhlasim s vladom... - kto by to tomu chcel nieco vytknut, (aj tej druhej), tomu hlavu utnem

    je to genialne ženské!

    1. 2. 2010 11:36