Povstávam z hodín hororu
ako fénix z popola
k mŕtvym dušiam večne otočený.
Si alfa a omega môjho pádu
už mi nezostáva veľa času
priesvitný, nahý, civím na holé steny.
Smejem sa plameňu, čo mi žerie nohy
na tvoje šťastie sa však ani dívať nemôžem
zabila ma zmena, ja som však nebol pri tom...
Tisíce rúk ma ťahá do prúdu
nie som už poludnie v tvojich očiach
najväčšia tma vládne pred úsvitom.
Nádej je pre ľudí, zo mňa si už spravila len tvora
veď už aj tak stojím bez pohybu, bez duše
slnko mi páli oči a ja sa poddám bez ostychu
Bez záchvevu v tvojej koži
bez lásky v tvojích perách
a odhodlaný mať rád vlastné meno,
ponáram sa stále hlbšie, bez spomienok, bez nádychu...
Už ma viac nedefinuj
po toľkej spôsobenej bolesti
chcem už zostať sám.
Posledná aktualizácia: 10. 3. 2009 20:35
Dátum vloženia 10. 3. 2009 20:21Beaumont 
Zatratenie
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1938
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
prečítané takmer na jeden dych, pre mňa veľmi dobré
10. 3. 2009 20:32 - milson5
ano velmi dobre to je ... take pocity su mi zname
10. 3. 2009 21:51 - kris_boyers
bolo to smutne ale dobre takto sa mi to paci
10. 3. 2009 22:20 - taraxa
Ja sa dnes vidím v každej básni, tuším... Najkrajší záver. Dobré...
11. 3. 2009 13:34 - poe
tato sa mi az tak moc nie neviem citila som v tom ... ani to neviem vyjadrit uz po precitani 1.vej strofy som mala dost fenix alfa omega.. a harry potter
14. 3. 2009 18:39