Basnicky.sk

Beaumont  Zobraziť/skryť lištu autora

Zatratenie

Povstávam z hodín hororu
ako fénix z popola
k mŕtvym dušiam večne otočený.
Si alfa a omega môjho pádu
už mi nezostáva veľa času
priesvitný, nahý, civím na holé steny.

Smejem sa plameňu, čo mi žerie nohy
na tvoje šťastie sa však ani dívať nemôžem
zabila ma zmena, ja som však nebol pri tom...
Tisíce rúk ma ťahá do prúdu
nie som už poludnie v tvojich očiach
najväčšia tma vládne pred úsvitom.

Nádej je pre ľudí, zo mňa si už spravila len tvora
veď už aj tak stojím bez pohybu, bez duše
slnko mi páli oči a ja sa poddám bez ostychu
Bez záchvevu v tvojej koži
bez lásky v tvojích perách
a odhodlaný mať rád vlastné meno,
ponáram sa stále hlbšie, bez spomienok, bez nádychu...

Už ma viac nedefinuj
po toľkej spôsobenej bolesti
chcem už zostať sám.

Posledná aktualizácia: 10. 3. 2009 20:35
Dátum vloženia 10. 3. 2009 20:21
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2101
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Jano1351

    prečítané takmer na jeden dych, pre mňa veľmi dobré

    10. 3. 2009 20:32
  2. milson5

    ano velmi dobre to je ... take pocity su mi zname

    10. 3. 2009 21:51
  3. kris_boyers

    bolo to smutne ale dobre takto sa mi to paci

    10. 3. 2009 22:20
  4. taraxa

    Ja sa dnes vidím v každej básni, tuším... Najkrajší záver. Dobré...

    11. 3. 2009 13:34
  5. poe

    tato sa mi az tak moc nie neviem citila som v tom ... ani to neviem vyjadrit uz po precitani 1.vej strofy som mala dost fenix alfa omega.. a harry potter

    14. 3. 2009 18:39