Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Inak, ako predtým

Stál som pri tvojich dverách
s pocitom viny,
že nie som iný
a zlyhal v skúške neprehrať.

Keď som ti spal na vláskoch,
tóny sme rozlievali navôkol
a kým sme vreli v lejakoch
nikto z nás dvoch nezmokol.

Bol by som ti povedal
prečo som o teba stál
a že som bolesť rozdýchal
až na hranách strmých skál.

No mlčala si o kus viac
a ja som hľadal dávny čas,
čo zostal niekde za nami,
so zmenami zmazaný.

Čo ak sa tam stratím tiež
a nie som schopný odísť
čo ak neviem nechať tak
keď ma lacne prosíš.

Bojím sa svojho ja
na pokraji rôs,
tebou zranený.

Občas vo mne býva tma
vo chvíľach hrôz,
z blata pramení.
Dátum vloženia 7. 3. 2009 22:23
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1310
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. line2403

    kraasnaa...alee fakt smutna velmi pekne pises

    7. 3. 2009 23:12
  2. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Ďakujem, Vierka

    8. 3. 2009 00:26
  3. Biela_ruža

    ocaril ma najma zaciatok a koniec ale celkovo je pekna

    8. 3. 2009 11:23
  4. Carlo

    Ano, velmi velmi dobre. Ma hodnotu najma pre teba a pre toho, kto chape teba... Poziciam si

    8. 3. 2009 13:47
  5. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Ďakujem vám .

    Inak, táto báseň je ďalší z mojich experimentov. Stačí sa pozrieť na viazanosť verša v každej strofe a bude to vidieť , no samozrejme forma nie je nad obsah v žiadnej z mojich básní

    9. 3. 2009 16:22