Basnicky.sk

“Tomáš však povedz čo je s tou Majou!“ bola som zvedavá, musela som sa opýtať. „Pamätám si tie časy základka... moja najlepšia kamarátka. Vonku sme brázdili ulice na kolobežke a vyzváňali susedom. Bola čert! bola chlapčisko! Mali sme dokonca aj spoločný talizman, malú figúrku sloníka. A potom nastal zlom, keď začala dospievať. Prestala mať čas ... To jak spoznala toho chudáka Braňa!! Priznávam bol som tlsté prasa a nemal som zrovna moc kamarátov, ale za to som chcel pre Maju to najlepšie. Dal som jej v tedy nášho sloníka nech ju opatruje, každý týždeň sme sa striedali bola na rade, viem že je to detinské ale boli sme deti predsa. Vedel som, že ju mať nikdy nebudem : ... Ľúbil som ju, nikdy som jej to nedokázal povedať. „ zrazu mal Tomáš plné oči sĺz. Aj tak tomu stále nechápem, však to bola základka. Prvé lásky nič vážne. „ Radšej mi povedz niečo o tom Braňovi, „ snažila som sa prelomiť ticho. „ Frajírek víš vyzeral ako Casanova a básničky skladal ako Shakespear. Bol veľmi babami obletovaný. Na jeden prst desať báb. „ Pozre na mňa a zaškerí sa, „ vieš čo by som teraz za to dal?:D to si viem predstaviť :D však dolej mi tej kofoly a rozprávaj ďalej.
Bolo to tak na konci základky, keď si všimol Braňo Maju. Keby si ju videla ..... žiadna postava modelky, žiadne posledné módne výstrelky, ale tie očka čo pozerali nevinnosťou tie nádherné dva diamanty sa nedali prehliadnuť. Dalo sa z nich čítať ako z knižky. A Braňo si zmyslel, že tie oči budú pozerať len na neho. Jasné Maja si s ním začala. Tak ti poviem, mala byť len ďalšou do zbierky. Neviem či bol tomu týždeň, či dva a Braňo bol s jednou babou v mojom obľúbenom podniku. Jak som čakal, pekne si to užíval. A vieš kde bola Maja? Sedela doma. Stále som nechápal prečo ho tak strašne ľúbi. Mne bol slizký ako had. Keď som pred ňou povedal niečo zlé na neho tak ma poslala do čerta, že jej závidím. Tak som prestal. Nemalo to význam. Bola zaslepená. Frajírek jej kúpil na Valentína ružu, že nech to berie ako nesmiernu lásku. „ Roztraseným hlasom pokračoval ďalej. „Vieš čo s ňou spravila? .. dala usušiť lupienky v živote nebola taká vytešená. Braňo dobre vedel prečo to robí. Sám si prerátal, že čím väčší dojem spraví, tým viac si ju pripúta. Vedel si ju tak omotať, že ho poslúchala na slovo. Ale keď už bola nevera moc viditeľná, tak som vybuchol a všetko povedal Maji, chcel som jej pomôcť ako dobrý kamarát. Pozrel som do jej očí a už by som márne hľadal ten pohľad neviniatka, skrátka to už nebola ona. Nechápal som kam zmizla stará Maja. Začala po mne nepríčetne vrieskať a nechcela ma už nikdy vidieť. Od tej doby som o nej nemal žiadne správy. Len čo mi známi hovorili. Prišla ku mne aj taká správa, že ju opil a znásilnil ju. Vedel som jak to bolo pre ňu významné „prvá noc“. Keď sme boli malý často sme sa o tom rozprávali. Pre Braňa to bola len ďalšia čiarka v notese .. to ma najviac sralo. Maja už pre neho neexistovala. Ja som to vedel, že potrebuje pomoc, vedel som, že nemá nikoho. Muselo ju to moc raniť. „ Vtedy už Tomášovi tiekli slzy. Aj tak stále nemám tušenia prečo ho to až tak vzalo. Lejem ďalší pohár koly a snažím sa to pochopiť. „Strašne moc som jej chcel pomôcť, ale namiesto toho som sa hral na urazeného kokotka. Bolo presne 18:00 a Maja mi zazvonila. Otvoril som a urazene na ňu pozeral. Čítal som jej z očí veľký strach, beznádej smútok. Takú som ju ešte nevidel. Tiekli jej slzy po lícach. Tužil som ju objať a povedať všetko bude dobre, ale pýcha mi nedovolila. Nič nepovedala len mi dala do ruky obálku. Obrátila sa ku mne chrbtom a započul som už len ZBOHOM TOMI. V liste bolo len

MALA SOM SI TO VÁŽIŤ .bola som hlúpa... a prikladám ti nášho sloníka pamätáš ešte? Nech teraz stráži teba .. navždy

Tomáš to vravel tak, že už aj mne začali slzy padať. „Už ti to dopoviem... o dva dni hlásili v správach, že Maja skočila pod vlak. Všetko som si vyčítal, všade som ju videl nemohol som spávať. Mal som jej povedať, že som ju Ľúbil.. dal by som jej srdce
ale už je neskoro 