Snažím sa pevne stáť,
ale nič pod nohami,
prázdno, lietať neviem,
so slepými očami.
V hodine polnočnej
rozchádza sa cesta
osôb spojených
hriechmi sveta.
Už nebude let motýľa
ani pieseň vtáčika,
žeravý nôž
ryje sa do srdca.
Čakal som,
no nemôžem stále bdieť,
už sklamanie víťazí,
nik netopí sneh.
Navždy zbohom
dávam dňu,
čo s krutosťou
zhodil ma
na zem, do blata
a pohral sa
s citmi človeka
akým som ja.
Dátum vloženia 20. 12. 2008 21:53Jano1351
Odišla
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1058
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lorros
21. 12. 2008 01:32