Basnicky.sk

galaxia  Zobraziť/skryť lištu autora

Dcere

Do zivota vstupila si mi hlasnym krikom,
ten vravel mi,tak tu ma mas.Ked posepkala
som ti svoj slub,tak nikto nebol pri tom,
len okna ticho zmyval dazd.

Slubila som ti,ze budem vzdy s tebou,
pozerala som do tvojich nechapavych oci.
Slubila som,ze ta budem chranit,ze urobim,
co bude v mojej moci.

Rastla si rychlo a vzdy som upokojila tie
zvedave otazky.Ukazala som ti,kam odlieta vtacik
milovala si nase prechadzky.

Myslela som,ze vzdy sa budem pozerat len
do tych uprimnych a nevinnych oci,ale
po prvom klamstve som pochopila,ze detstvo
sa konci.

Dnes nechces vediet,kam odlieta vtacik,dnes
uhybas mi casto pohladom.A nemavame spolu,
ked ide vlacik,vtedy svet patril,len nam dvom.

Dnes cakam ta v noci a rozmyslam,preco to bolo
take kratke.Bol to tak uzasny pocit,ale teraz
sklzneme vzdy ku hadke.

Moje city sa nemenia,milujem ta tak,ako
v prvy den.Aj ked v tvojich ociach uz viac
citam a nie je to uprimnost len.

Nechcem vratit cas a byt tak trapne nostalgicka,
mozno pochopis ma raz,ved ty si predsa vzdy ta ista.
Aj ked niekedy neverim,ze to ty si sa smiala na mna
tym nadhernym usmevom,mozno sa raz vratime
na miesta,kde svet patril,len nam dvom.
Dátum vloženia 14. 11. 2008 07:58
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 6742
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre