Basnicky.sk

Človek stojí na nábreží rieky,
rieky bez čĺnou,
musi prejsť na inu stranu,
ale ako?
Ako keď sa nikdy plávať nenaučil,
a most sa zrútil.
Je to ťažké trápenie...

Nad dedinou sa zavilo slnce po dáždi,
krásna dúha na nebi,
deti sa dívaju na ňu,
a neznámi človek stojí,
stojí v tichosti...
hľadí do diaľké a nič nevidí,
všetko mu je čierne,
je slepí...
Ťašké utrpenie prežíva...

Trety človek príšiel na dedinskú zábavu,
krásný spev, hudba, tanec,
sadol si do kúta, sleduje udalosti,
nikto ho si ho nevšíma.
Zrazu prišlo jedno dievča,
chitilo ho za ruku a povedalo:
„Poď, poď tancovať aj ty, počuješ ako pekne hraju!“
Človek vibral z vrecka papier a napísal:
„Som hluchy, žiaľ nemôžem počuť hudbu
a rozumieť čo spevaju, prežívam ťažké utrpenie!“



Život a osud sa vždy hraju s námi!
Podobne ako týto traja ľudia,
aj ja prežívam utrpenie,
trochu ine...
ale je to podobna bolesť,
bolesť srdca....

V tvojej som blískostí,
a nesmiem ti vysloviť tie dve slová,
ťažko mi je že ťa môžem dotknuť,
ale nie aj objať,
pozrieť ťa rovno do očí,
a nesmieť ťa bozkať...
Ťažké utrpenie...

Prisť do tvojho srdca- to nie je ľachké,
sú tu mnohé prekážky,
ktoré sa nemôžu zvládnuť,
a dovádzaju ma do studeného dna,
do tmy bez svetla,beznádeje,
do veľkého utrpenia...