Basnicky.sk

“Po stehnách stieram krv... ”


Zavreli sa vo mne všetky brány k nebu. Zostal som prikovaný k jej perám ako jahodový rúž. Hlbšie do temna, v ktorých sa otvárajú hroby. Dlaňami, prsiami, až po krk zahrabaný v piesku jej podbruška. Saphira.
Halucinácia, alebo splynutie tiel? Nevedel som to rozlíšiť. Bola nahá, očami vyvierala z vnútra môjho čela. Prerástla cezo mňa a ja som chlípal krv, keď pretrhla oblohu. Vtáci zhoreli a pečené padali do studní s polámanými krucifixami.
A znova jej pery. A môj rozpálený rev. Viac! Ešte viac duní vo mne, ako prepletené struny. Jej pošva a nohy. V ústraní sa rozbíjali zvony. A šesť kľúčov otvorilo zámky v jej lone. Príde.... Ako noc čo sa valí na nechránené rany. A stále hlbšie. Do mňa!
Prebudil som sa na rozpálenom lístí a suché konáre mi ukázali cestu, na oltár temných vášní. Tiekla a ja som vedel, že to bola pravda. Odteraz sa to všetko len začína...

Peter nechápal. Ako to môže byť také jednoduché? Saphira strnula ako mesačná socha. Jej šaty skĺzli na zem a zdalo sa akoby levitovala. Zaklonila hlavu a Peter sa pustil do práce. Sekal. Ruky mu kmitali zatíňali sa do chvejúceho sa mäsa na zemi. A z druhej miestnosti sa ozývali stále bolestnejšie výkriky.
Sekera sa mu zasekla v ženinom hrudnom koši. Zaškrípala. Položil nohu na krvácajúce telo a snažil sa so všetkých síl vybrať svoju zbraň. Aby mohol chrániť a zabíjať. Nepremýšľal, cítil krv v ústach, v srdci a mlátil okolo seba. Sekal a výkriky boli stále slabšie. Bol nepríčetný. Všade okolo seba videl len krvavý obraz čo sa pretíňal do jeho sekery.
Telo sa prestalo triasť. Ale on neprestával a mlátil všade okolo seba. Páčilo sa mu to, keď bol tak mocný.
Prestal. Od absolútneho vyčerpania spadol. Ležal v krvi a na rozstrapatených vlasoch. Mal zatvorené oči. Dýchal čoraz pomalšie. Hlava sa mu rozjasnila. A vtedy sa poobzeral okolo seba. Skamenel. Srdce aj myšlienky zostali mĺkve. A všetko sa vracalo naspäť, proti času. Udieral, zabíjal. Prišlo mu zle a vyvrátil zo seba všetko. Nemohol sa nadýchnuť.
Keď sa mu v tom zjavila Saphira. Nahá a krásna ako svieca.
“Vedela som, že ty nie si taký slaboch ako tí ostatní,” povedala mu a nežne ho pohladila po prsiach.
Peter stále nedýchal. Všade okolo neho ležali rozsekané vychovávateľky a deti. Jeho priatelia. Vedel, že spravil niečo veľmi veľmi zlé. Ako sa dostal do tej druhej miestnosti?, preblesklo mu hlavou.
Pozrel na Saphiru. Nemala jediný škrabanec na tele. A práve ho začínala hladiť. Všade. Prijímal jej bradavky a chladné telo opäť bol v tranze. To bolo na neho už dosť.
Dostal epileptický záchvat.