Basnicky.sk

Celý život budujeme naše vlastné mesto, ktoré je zároveň štát. Ľudia s neho odchádzajú, iný prichádzajú. Niektorý tu majú prechodne bydlisko, iný trvalé bydlisko. Niektorý sa tu narodia, iný zomrú, alebo sa narodia prežijú svoj život a zomrú. Tých je však veľmi málo. Potom sú taký, ktorý prídu len na návštevu. Ale tak sa im zapáči, že ostanú na neurčito. Keď prejde podstatná väčšina deja odídu dve osoby. Bude to pre nás rana pod pás. Ale mi sa pozbierame a uvidíme iné osoby, ktoré nás budú sprevádzať. Okrem dvoch osôb sú tu osoby ľahko spočítateľné na prstoch jednej ruky, ktoré sú spolu s nami nesmrteľné. Väčšinou sú dve. Najlepší priateľ, osoba ktorá sa tu narodila a ostáva tu stále. A potom druhá osoba ktorá sem prišla a zaľúbila sa do dizajnu nášho mesto-štátu. Je nám jedno koľko má táto osoba rokov a ako vyzerá. Pri tejto osobe sa nezaujímame o to čo si o nás myslia ostatní. Je to naša láska. Či už pravá alebo nie to sa dozvieme na konci. Ku koncu nášho mesto-štátu, kedy má štát jeden z najmenších počtov obyvateľov, ale najväčšiu silu. Vtedy odíde ďalšia osoba. Táto osoba odíde teraz alebo mi odídeme skôr. Každý si riadime mesto po svojom, ale nad nami niekto kto ukazuje prstom, ktoré mesto padne. My vtedy odídeme aj so spomienkami na naše mesto, niekam do obrovského mesto-štátu kde sa zas všetci stretneme. Rodičia, kamaráti, priatelia, najlepší priateľ, naša láska, súrodenec a osud. Všetci spolu v jednom meste.