Basnicky.sk

pod bielkom zoškrabujú sny

výrokmi o tom akí sme múdri

že duša jednoducho nie je

možno enegia

ktorá mení formu keď sa prihreje

za nehtami pozliepanej sliny

sa zoskupí do zvýšeného tlaku

a ja prestanem byť človekom



vraj som len telo

mozog

čo prijíma podnety

a následne reaguje

na čo? ...

na totálny nedostatok miesta

utekám pred sebou

a všade

zostávajú krvavé škvrny

keď privriem oči

a nechcem byť len nádobou

do ktorej lejú formaldehyd

aby sa predčasne nerozpadla



bez duše

sa stávam zberateľom hmyzu

muchy mi otvárajú načernelé pery

nočnými moľami

mám prelezené všetky únikové diery

a červy ma žerú

keď sa opieram o svoju vedu

bez ktorej by som možno uveril

že nežijem vždy sám pre seba

ale ako človek

môžem mať aj iný rozmer