Basnicky.sk

...sedeli a debatili spolu až do neskorej noci...toľko si toho potrebovali povedať, objasniť...Až nadránom, keď už takmer svitalo, sa pobrali spať. Ale on spať nemohol, vždy myslel na Lili, a na to o čo všetko sa za tie mesiace pripravil...No teraz už je dobre, už bude iba dobre, viem to, hovoril si a pomaly usínal v jeho i tak malej posteli. A zrazu keď si vravel už...zaspal. Unavený a zničený, no s pocitom šťastia a potom na čele. Bol rád, že je doma, že je konečne vo svojej posteli v ktorej vždy tak veľmi rád spával. A po tak dlhom čase je opäť v svojej posteli a len pár domov vedľa spí jeho Lili.
Ale Lili nespala. zažla si svetlo sedela na posteli a celá od šťastia plakala. bola rada, že sa jej vrátil i keď si už mnohé ani len nevedela predstaviť. Bála sa zmeny, či sa čosi nezmenilo, či nepominula jeho láska a iskra očí...Bála sa, že by ho mohla opäť stratiť. Toto už nesmiem pripúsťiť, vravela si, vstala a podišla k oknu. Pod ním bola malá drevená truhlica. Otvorila ju a vybrala z nej škatuľu od topánok. Vzala ju na posteľ...otvorila ju a pomaličky sa v nej začala prehrabávať, prehrabávala sa v spomienkach, v starých fotkách. Slzy jej tiekli po líci a stále nemohla uveriť tomu, že sa vrátil, stále bola zavalená šťastím aké nedokázala uniesť. Musím, musím, musím...opakovala si...hodila krabicu na posteľ, tá sa celá rozsýpala, fotky boli po celej izbe, až na jednu, čiernobielu tá ostala na posteli, boli tam spolu s ním pri vode pod vŕbou ako sa objímali a smiali...
Rozbehla sa k dverám, vyletela z nich sťa vietor prebehla ulicu, otvorila bránu a podišla k otvorenému oknu za ktorým spal...Bola bosá, v pyžame a zablatená, ale videla ho,videla ako sladko spí, sĺzy neprestávali tiecť, no zároveň sa smiala, smiala sa že ho vidí a že sa jej to iba nesnívalo, že je opäť tu a skutočný. Všimla si ako spí a pritom pohybuje prstami na nohe. Toto ešte nevidela, bolo to neskutočne komické, tešila sa, že je jasná noc a vďaka mesiacu, môže prežívať tak nádherný okamih...Medzitým sa rozpršalo, cítila sa ako pri fontáne, podišla do stredu dvora, ruky rozopla, začala sa točiť a smiať sa,...Vynárali sa jej staré spomienky, keď šli spolu poľnou cestičkou držiac sa za ruky, pobehujúc, poskackujúc...rozbehla sa...tentoraz však domov. Umýla si nohy, prezliekla pyžamo, fotky zhrnula na kopu do kúta, ľahla si spať i usnula. Usnula s úsmevom na perách a šťastná...
Ráno, keď nebolo počuť nič iba spev kohúta sa zobudila. Spala sotva dve hodiny, no bola svieža.Lili bola energická žena, nikdy sa nesťažovala, večne veselá a usmiata, bola s čertíkom v tele. V tom malo, peknom, ženskom telíčku...Obliekla sa, mala červené tričko a čiernu minisukňu a na nohách žabky. Podišla k oknu a začala ukladať fotky, postupne si ich preberala a spomínala. Až narazila na jednu, ktorá pre ňu znamenala veľa, veľmi veľa. Tá fotka vyvolala veľmi staré spomienky a riadne ňou otriasla, jej telo bolo plné zimovriavok.