Basnicky.sk

Nepotrebujem dostať povolenie, (I. Part)
na moje vpísanie týchto slov do týchto veršov,
nepotrebujem počúvať od teba iba zamietavé NIE !!! ,
nepotrebujem posielať smutné správy poštou.
Nechcem krvavé diamanty,
nepotrebujem novú LÁSKU,
potrebujem iba čierne oči pandy,
a počuť nežný tón TVOJHO HLÁSKU.
Ja potrebujem len TEBA,
vidieť ťa v mojich očiach,
chcem už viac sa nebáť,
chcem sa utápať v TVOJICH slzách.
Viem, že pre našu LÁSKU nastalo zatmenie,
krutý osud nám vpísal do duší prázdne znamenia,
preto čakám kedy sa SRDCE zobudí počkám na jeho otvorenie,
dúfam v to aj keď sa veci už dlho nemenia.
Je to milión otázok,
stále si kladiem iba jednu otázku, tú o tebe zlato,
či pre viac ako dákeho „kamaráta“ či to stálo za to ?,
ja si neviem nájsť odpoveď preto maľujem tento poetický obrázok.
Ale ja potrebujem jedinú odpoveď,
prosím s túžbou poď sa túlať so mnou hviezdnou nocou,
tento obraz je aj tak nedopísaná spoveď,
preto zober pero a dopíš slova svojou ľúbeznou mocou.
Šepkám ti do TVOJHO nežného uška,
môžeš ma počúvať, to nie je skúška,
poď sa so mnou stratiť do hĺbky noci,
až pokým nás nedostihnú krvilačný vlci.
Skús počúvať môj hlas,
moja duša tomu hovorí LÁSKA, oni je to život v hriechu,
nemôžem padnúť ako zlomený klas,
a však v tej hriešnosti hľadám aspoň malú útechu.
Teraz je to len TY a JA,
a správnosť citov v ktorých žijeme,
tie emócie to rozhodnutie za nás nespravia,
preto skúsme spraviť niečo čo obaja dobre vieme.
Je správne ak telo chce iba nehu,
keď bojuje o tú pravú a prvú noc,
ja sa snažím doplávať k jeho brehu,
je však tu otázka či na pláž vstúpiť budem môcť ?
Prosím TEBA o odpustenie,
keď tú túžbu spolu s dušou zhasínate,
a niekto cudzí ti nasadzuje prsteň s diamantov,
aj keď TVOJE SRDCE je plné rozsypaných kameňov.
Môžeš prehovoriť, alebo nevravieť nič
budeme spolu, alebo každý sám,
ak budem sám prosím moje verše hoď do ohňa, spáľ ich a znič ! ,
v tom prípade si pod šibenicu vstanem to prisahám.
Pevne ťa objímem,
a na ústa ti dám na dobrú noc,
jeden sladký BOZK,
ešte skôr ako navždy od LÁSKY odídem.
Hovorí sa tomu SĽUB na večnosť ,
keď sa podpisuješ na dierkovanú čiaru,
niesť ťa v SRDCI to bola pre mňa veľká cnosť,
a to SRDCE nikdy nezhasne vždy budeš vidieť jeho žiaru.
Neviem, kde začať,
neviem kde sa schovať,
je to život v hriechu,
preto musím ísť a vstúpiť na deravú strechu . . .

. . . A možno z tej strechy skočím na divokého koňa,
budem s ním celú noc až pokým od únavy sa nezrútim na zem, (II. Part)
zaspím sladkým spánkom až pokým pokoj nevojde do mňa,
spolu s tým pokojom sa vnorím do ríše ticha a možno príde i SEN.
Ráno zdvihnem svoju unavenú hlavu,
a sedlo z koňa som mal ako vankúš,
posteľou mi bola tvrdá zem tá čo nasáva vlahu,
v to ráno som mal sucho v ústach tak ako vyprahnutú púšť.
Neviem kam budem cválať tento deň a len LÁSKA vie kde som bol,
som iba diabol na úteku,
som ten čo má revolver v rukách a strieľal v náreku,
som ten čo si kus z nádeje odhryzol.
Mám pocit, že som ako horiaca svieca vo vetre,
aj keď do konca knôtu mi chýbajú centimetre.
Keď sa zrodíš na tomto svete
povedia ti, že si zrodený z hriechu! ,
to čo mi povedia síce ma trochu metie,
aj keď s tým hriechom som zdedil aj cti malú trochu.
Keďže som spod šibenice ušiel,
hovoria mi, že som hľadaný - veru - som hľadaný muž! ,
som divoký mustang s ktorým ma šerif v púšti našiel,
som ten čo tasí kolt a stláča spúšť.
Vravia, že som bizón v zajatí,
som tým, kým bol Kain pre Ábela! ,
aj keď ten bizón neskončí v TVOJOM objatí,
nechcem tak moc, iba NEHO chcem tak vela ?
Ale pravda je, že som strieľal prvý, som synom nikoho! ,
strieľal som na BEZNÁDEJ a SMÚTOK čo mi boli v pätách,
kôli tomu som tasil, aby som sa nedostal do ich okov,
aj tak by som už nevyrovnal účet v mojich nepeňažných stratách.
Pýtaš sa ma na odpustenie, ja ti ponúkam svoju dušu,
pýtaš sa ma, či zo mňa raz bude múdry muž ? ,
snáď nestratím nádej ak hej potom mi nasadia slučku, ale teraz užšiu,
nuž, ja sa ťa pýtam, či vôbec zostarnem ja musím ísť už.
Pýtaš sa ma, či som niekedy poznal lásku,
a aké to je, spievať piesne v daždi ? ,
Ja ti však musím položiť tiež jednu otázku,
či vieš ako to je keď nikto krutý LÁSKU vraždí ?
Áno, videl som ako láska prichádza,
a bol som pritom, keď ju zastrelili ! ,
videl som ako čierny šerif po nej lasom hádzal,

videl som ju zomierať pre nič za nič!, v náruči mi spolu s krásnom umierali.
Spolu s tou LÁSKOU som zostrelený, tak si ma vezmi ale spoznaj pravdu! ,
hoci zomieram, ale proti dobru ja som nikdy netasil prvý !,
preto púšťam konskú uzdu,
až pokým ma ten šerif svojím pohľadom ma nerozdrví.
Každú noc, keď sa ukladám na spánok,
a modlím sa k anjelovi, aby uchránil moju dušu smutnú,
nemyslím, že stojím o odpustenie iba o nežný vánok,
lebo nechcem, aby nádeje iných tak ako moje nech nespustnú.
Ale skôr, než ma uložia šesť stôp pod zem,
chcem jediné, iba maličkosť iba tú len,
- tak nechaj tohto chlapca zomrieť ako muža! ,
ako keď o lupene prichádza už suchá ruža.
Dovoľ mi pozrieť sa tvárou v tvár guľke,
dovoľ mi posledný krát sa vyspovedať a povedať jedno tajomstvo veľké . . .