Basnicky.sk

Viem chceš sa zveriť, pozri sa do týchto očí,
horia ohňom pre TEBA, kým sa všetko neskončí,
spravil by som čokoľvek,
aj to čo by spravil iba bláznivý človek.
Prosil by som, kradol by som, zomrel by som,
len aby som ťa mal dnes večer v týchto rukách,
ja žijem iba v nádeji, žijem iba v tom,
to, že nebudem iba nábojom v kovbojských puškách.
Preto ťa potrebujem, ako ruže dážď,
vieš, predsa potrebujem ťa, jak básnik utrpenie,
snáď nemôžem zabiť lásku a spáchať niekoľko vrážd,
do toho ma nenúť hovorím hlasné: „NIE !!!“
Dal by som za to moju krv, moju lásku, môj život,
a všetko by som obetoval, ak by si bola v týchto rukách,
snáď by to stálo za to aj keby som mal dožiť v mukách,
verím, že počúvaš tie slová ver nie sú podvod.
Tešil by som ťa, povedal by som ti, že by som ťa nikdy neopustil,
a navždy miloval, ak by si dnes večer bola v týchto rukách,
prisahám ak by si bola v objatí, z náruče by som ťa nepustil,
aj tak by som ťa niesol aj ranený a krvácajúci v duševných ranách.
Hľadeli sme si do očí,
a pri tom dali sme si sľub,
sľub, že ak jeden z nás na dno priepasti skočí,
ten druhý nepovie: „ Už tu nie si, preto ma už neľúb.“
Toto sú naše slová, naše slová boli naše piesne,
dúfam však tie slová, že vietor neodnesie,
naše piesne sú naše modlitby, tieto modlitby mi dávajú silu,
preto počúvaj jej tóny a zastav sa na chvíľu,
stále verím ak by si dnes večer bola v tomto náručí,
tomu verím aj keď sa iba chodiť po vlastných učím.
Tvoj jemný parfum stále cítim na mojich šatách,
tá myšlienka tá ma drží na Zemi, že ťa raz mať,
ak raz to bude v tej chvíli iba poviem slastné: „ Ááách“ ,
za splnenie tej túžby by som vedel aj život dať.
Všetko tu nesie stopy po tvojej voňavke,
všetko mi ťa tu pripomína,
ja preto sám stojím na konečnej zastávke,
a kamienok v topánke aj v srdci ma omína .
Možno keď pozrieš na to srdce pomyslíš si: „Snáď už nevzdáva to?“ ,
ja ti vo vetre odpoviem: „Toto boli naše slová, dávajú mi silu, zlato“
pýtaš sa ma na svedomie a ja ti ponúkam svoju dušu! ,
aj keď ten vietor spolu so sľubom mi niečo do duše píšu.
Hladiac na tie vpísané stránky,
uvedomujem si čo sú to stratené spomienky,
nespomínajúc na stratu stále ťa chcem niesť v náručí,
aby ti krv nestekala z bosých nôh,
to ti môžem odprisahať, životom za to ručím,
predsa ja môžem kráčať aj za nás oboch . . .