Basnicky.sk

Už je tu koniec!
Nastala ta chvíľa,
keď už dobojovala som o Teba!
Ty odchádzaš so šťastnými očkami,
a moje srdiečko plače za nimi!
Dosť sa už naplakalo,
ale veľmi ho to bolelo.
Odchádzaš z môjho sveta,
už zostáva tu iba krutá realita.
Že už nikdy nebudeš môj,
ani ja Tvoja,
to už vie hádam aj celá škola.
Môj život bez Teba,
je jedná veľká chladná guľa!
Každý deň som Ťa tu videla,
a veľa krásneho som s Tebou prežila.
Aj tak to bolo pre mňa maličko,
no na rozlúčku by som Ťa chcela pobozkať na líčko!
Dovolíš mi to?
Asi nie!
Tak to zostane len v mojom sne!
Mýlila som sa, boštek bol!
Bol pre mňa veľkým zázrakom...
Nečakala som ho,
no šťastná som,
to je rozlúčka s „mojim“ Pištíkom.
Aj keď moje očká strácajú nadvládu,
a slzy ich premáhajú,
aj tak to je nádherné...
Myslela som si,
že sa to môže stať len v mojom sne!
No tento raz to bola skutočnosť,
ako vo vzdialených mesiacoch.
Boštek na líčko od Teba?
Ten pre mňa veľa znamená!
Teraz si kladiem otázky...
Prečo ma neľúbiš tak ako vtedy?
Prečo sa to stalo práve mne?
To všetko je ako v zlom sne...
Prečo nemôžem mať pekný sen?
V ňom žila by som šťastne deň čo deň...
Sen s Tebou...
aj detičky by sme mali,
a veľmi by sme sa milovali...
Boli by sme šťastná rodinka,
a zábavy by sme mali do vienka.