Odvial to vietor, zastavil čas,
pre lásku iných, pre trpkú slasť,
bez známok súcitu, bez mokrých sĺz,
ponoril krídla do plytkých vĺn.
Oceán zmĺkol, nastala tma,
kde bolo niečo, kde stál náš hrad,
už je len pilier a prázdny rám,
aj keď sme spolu, sme každý sám.
Odvial to vánok, zakliala noc,
možno sa vráti, možno sa stratí,
s príbojom ďalších dní.
Dátum vloženia 28. 8. 2005 22:20muza
Odvial to vietor
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1289
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti