Už si zvykám pomaly,
že sa to už nezmení,
že sa nikdy nebudeme spolu smiať,
ani navzájom sa objímať...
Viem, že už Ti leziem na nervy,
tými mojími stálymi smskami...
Čo sa v nich pokúšam Ti naznačiť,
že ešte stále chcem s tebou byť.
Snažím sa tomu zabrániť,
ale Ty ma budeš musieť pochopiť,
že len tak sa láska vytrhnúť zo srdiečka nedá,
veď všetko sa v spomienkach vynára...
Čo všetko som s tebou pekné prežila,
čo som sa od teba všetko naučila,
a aké zlozvyky som za ten čas od Teba pochytila...
No čo už, budem si musieť zvyknúť,
a s pamäte si to všetko vytrhnúť!
Dátum vloženia 18. 2. 2005 08:57Zlatka
Nekonečný čas
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2392
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daron
prepáč ale tu som si nemohol pomôcť... príde mi to prehnane detinské a sa ti opakujú rýmy... myslím s ostantými básňami... trošku kreativity!
13. 4. 2005 19:46 - Zlatka (napísal autor básne)
Ahoj Doron
- nič sa nedeje mám rada úrpimnosť
- je to vždy lebpšie ako sladká lož
- chcem ti len povedať, že keď sa mi rými opakujú tak to len znamená, že tie slová sú hlboko v mojom srdiečku
- a ďakujem za radu
- pokúsim sa byť viac kreatívna pa pa
15. 4. 2005 07:52