Basnicky.sk

Zase predomnou leží noc čakania na spánok,spánok a potom náhle prebudenie a okamih,ked človek nič nespoznáva ani izbu,ani sám seba,ked visí v hučiacej tme a necíty nič len strach,hmlistý smrtelný strach niekolko nekonečních minut pokial sa okno nestane opäť oknom a nie jasným krýžom v neznámom chaose a izba izbou a kôpka inštiktivneho strachu sa opäť nestane mnou na kratučku chvýlu na zemi.Na tu noc nikdy nezabudnem.Bol som pri plnom vedomý,všetkými zmyslamy som vnímal,na všetko som bol pripravený,no nebál som sa.chcem sa kajať,ale tentoraz pod čiernu zem,do bezvedomia,aby som sa oslobodil od krčovitej bescitnosti,ktorá mi zviera srdce.nebude to trvat dlho a začujem aj svoje srdce...