Basnicky.sk

Naivná,sama si líha v studenej noci,čítajúc škvrny mesiaca,modlí sa k sile hviezd.
Naivná...aspoň veriaca,zatvára oči,nechá sa viezť.Cestou sna,prechádza lesom,verí len vílam.
Už tu vraj bola,rada sa oddala takýmto chvíľam.
Spoznáva stromy,neskryje údiv na perách.
Les si je vedomý,ona už bola v týchto tmách.
Noc hraje čarovné tóny...
krv sa jej zjaví na nohách.
To bosá kráča v tŕňoch a bodliakoch,
no ide ďalej,nevie kam.
Hviezdy už zmizli kdesi v oblakoch.
Mesiac ju viedol...už je tam.
Do ticha preniká len jej dych
vzlyk sa so slzou skríži..
Padla ked oči videli,
meno milého na kríži.