Basnicky.sk

Hej, zlato, tvoj nos sa stále zväčšuje,
To ani pravda neni, čo od teba všetko počujem,

Klamstvá, klamstvá, lži a zas klamstvá!
Vracia sa späť medzi statné panstvá!

Nechápeš, čo to znamená?
Nechápeš aká som po tých rečiach zranená?
Vieš čo, keby si to nevravel aspoň tak vážne,
Pravda ale raz v tej tme klamstiev sviečku zažne!
Nechápeš, ako sa asi teraz cítim?
Kde sa vlastne s tými kecami rútim?

Aspoň odpustiť si si mohol, že ma miluješ,
A to že ma navždy chceš, vieš ako ma zraňuješ?
Hladil si ma a vravel našu budúcnosť,
Tvojím perám som verila, bola to tvoja cnosť.
Kričal si že budeme spolu navždy do všetkých strán,
A keď bolo zle, tvoje sladké reči boli znovu tvoja zbraň!

Ale ja som pochopila, všetko sú to lži!
Teraz keď tu niesi, heslo : ,,ži!“

Vlastne som aj rada, lebo teraz iná zažije tie keci,
Tie podvody, klamstvá, lži a ostatné týkajúce sa toho veci!!!