Basnicky.sk

Pijem vodu z prameňa,
tíšim teplo svojho plameňa.
Dnes túlam sa nocou sama,
sama a do neznáma.
Chaos, čo mi mätie mysleľ,
pomaly už stráca zmysel.
Kto môže nazrieť do svojho srdca ?
Nikto, iba ten kto vie svoj osud predsa.
Nemôžem vedieť aký bude,
čelím životu prúde.
Chcem veľa, len byť milovaná ?
Deň čo deň som oklamaná.
No ak necháš osud ísť,
šťastie môže prísť !
Osud je tvoj kamarát,
šťastný, nešťastný, má ťa rád.
A takto snívam,
už neviem kde bývam.
Ich odniesol vietor,
nich, ktorých osud stretol.
Spomienky z detstva,
a zase tvár priateľstva.
Neznič si pre osud život !
Dúfaj, že nemáš ten správny dôvod...