Basnicky.sk

Carlo  Zobraziť/skryť lištu autora

Tá "naša" politická scéna

Stojím vonku a nemám ani najmenšiu chuť vojsť. Muži v čiernom si už konajú svoju psiu povinnosť. Vlastne by sa dobre bavili, keby si to aspoň jeden z nich uvedomil... Riešili svoje tragickovtipné problémy, o ktorých sa inak dalo povedať, že sú nepodstatné, a vkladali do nich všetku svoju energiu. Ja, ako druhotriedny novinár, ktorý im nijak neprekáža, pokiaľ nemá priveľa otázok, sa motám okolo.
Povinnosť volá, ja musím vstúpiť späť do miestnosti. Je to grandiózna miestnosť so svojskou atmosférou. Na čelnej strane, kde je slušné chvíľku zízať, je štátny znak- tri kopce a dvojkríž. Tieto znaky nesú významnú symboliku, ale to netrápi nikoho z prítomných. Tí asi nikdy nepochopia jeho podstatu... Laxne visiace kryštálové lustre vpúšťajú kvantum svetla, nie veľa, tak akurát. Mäkké kožené kreslá boli len pre Vyvolených. Moje miesto bolo na tvrdej lavici pri jednej zo stien miestnosti. Nadovšetko som si cenil úplný pokoj, ktorý mi môj úkryt poskytoval. Mal som takto rozhľad na obe strany- na početnejšiu skupinu vľavo v desiatich radoch dlhých lavíc, kde ich mohlo byť asi šesťdesiat, i na pravo, kde bolo iba pár pohodlných kresiel, kde sedeli len Najväčší...
Nikto nedal na sebe badať pocit, ktorý v ňom vzbudzovala moja prítomnosť, možno pár najbližších stíšilo hlasitosť svojich replík v diskusii, ktorá nám predznamenala budúcnosť. Všetci si krátili čas využívaním výdobytkov techniky, ktoré tu boli samozrejmosťou. Je tu možno vzhliadnuť niekoľko skupiniek vášnivo diskutujúcich o veľkých veciach. Každý z týchto ľudí vie, čo bude nasledovať. Sú rovnakí. Všetci majú drahé autá, mladé manželky či manželov, kravaty od renomovaných značiek a imidž striktných, spoľahlivých a zodpovedných „zástupcov ľudu.“
Z myšlienok ma vytrhlo ticho, ktoré prehlušilo šum. Vstúpili poslední, na ktorých sa zrejme čakalo, a spustila sa štátna hymna. Nikto sa netváril príliš sústredene, skôr znudene a skleslo. V rámci ich životného štýlu. Už je každému jasné, že sa začne divadlo, všeobecne nazývané rokovaním.
Ako prvý sa postavil na pódium nižší muž s veľkým menom. Mal biele prešedivené vlasy, čierny oblek so svetlozelenou košeľou oživenú tmavozelenou kravatou, príliš utiahnutou, no stopercentne zaviazanou. Postavil sa rovno akoby chcel nadobudnúť istotu, či sebavedomie. Úzkostlivo sa poobzeral po tvárach v miestnosti. Žiadna odozva. Vydýchol si, ako už miliónkrát (spolu) predtým, a spustil. Hovoril a hovoril v čarovných formulkách opísaných z kníh, aby prejav vyznel nanajvýš presvedčivo. Ostatní boli ticho, tvárili sa oficiálne a žoviálne potriasali hlavami. Muž mal pripravený výborný prejav, ktorý mu- ako už dlhší čas- písal tajomník. Všetkých badateľne zaujal najmä verdikt na poučnom konci litánií, ktoré by prespal aj svätec. Vyzýval odhlasovať nedôveru Najväčšiemu. Ten sa však iba usmieval popod fúzy, ktoré nikdy nemal. Sám z elánom pristúpil k mikrofónu a tiež spustil pripravenú reč. Zaujal zrejme väčšiu časť obecenstva tohto sitcomu na pokračovanie, pretože som začul aj potlesk.
Potom sa niekoľko hodín spalo. Muži, no aj ženy, sa prebrali až vo chvíli, keď začuli šum výmeny názorov, ktorá tu bola pravidelne ojedinelá. Potom sa znova spalo. Teda až na pár výnimiek- pracujúcej štvorice za jedným počítačom, ktorá zorganizovala túto frašku na žiadosť tých druhých.
Ďalší budíček- okolo pol šiestej- bol vyhlásením hlasovania, ktorého výsledok bol predurčený inými prebdenými nocami predchádzajúcich tejto.
Bolo odhlasované, v miestnosti flegmatický pokoj prekonával náznaky zúfalstva. Na gestá boli všetci príliš unavení. Všetci vedeli, že sú bezpredmetné. Muž, ktorý sa prezentoval ako prvý, sa zahniezdil v kresle. Jemu sa spať nechcelo. vytáčal si končeky fúzov až natoľko, že si nimi zakryl výhľad. Jeho cieľ bol v nedohľadne, ale pre rojka je nedohľadno za rohom.
Posledný budík dal na seba čakať. Chlapík, ktorého krvavé oči prezrádzali, ako strávil čas odpočinku, sa strnulo postavil na pódium. Prešiel si rukou cez vlasy, ktorými mi pripomínal jedného kolegu, oboma rukami chytil mikrofón, víťazoslávne sa pousmial na svojich, škodoradostne na druhých, a urobil magickú pauzu pred vyhlásením ničoho. „Najväčší zostáva!“ To boli slová, ktoré sa dajú nazvať heslom bezsennej noci. Žiadna hystéria, žiadne rozhorčenie, žiadne prekvapenie. Vlastne nijaký osoh z noci, ktorá možno zobrala pol dňa týchto ľudí, stráveného so zanedbávanou rodinou.
Vonku všetci nabrali nové sily. Boli schopní povedať pár viet, z ktorých musím do uzávierky vypracovať dvojstranový text, aby sa Veľkí zajtra o sebe dočítali niečo nové. Mňa zaujal pohľad na toto šialenstvo. Šialenstvo nazývané veľkou politikou stále nenabralo v mojich očiach zmysel.
Dátum vloženia 20. 2. 2008 18:38
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2661
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. predpolnoc


    +to všetko sú tvoje výhovorky,/za politiku môžu aj novinári a pod. ľudia od fachu, úsmev/ dookola sa motajú , politici - zázrační a úspešní muži, so vsunutou rukou pod sakom/uchyľujú sa k tomuto gestu,lebo cítia fotografov a novinárov /a prednášajú dlhé prejavy a predovšetkým dovolia si citovať/lebo vedia , že novinári sa chytajú ich krátkych výrokov/ a razom sa stanú slávny a čím viac starnú
    /hádam myslia na smrť/ pribúda oných prehlásení, mystifikujú, polemizujú ,čie postavenie má väčší význam a kto opäť pôjde do volieb./ Sú čoraz nebezpečnejšie ctižiadostiví a nechápu, prečo sa musia cítiť ohrození, veď preferencie sú výraznejšie než pred mesiacom.A nudiaci sa žurnalista, ňuchá senzácie, a vľúdnosť sa nemá preháňať. Lebo aj najmenšie gesto sa môže ináč vyložiť/ ako vyznanie , či jemná náklonnosť a smelšie i ako milostná priazeň/ a to je agresivita pera, pred ktorým si žiadny politik s novinárom len tak nesadne a ja obyčajná čitateľka, nedozviem sa nič konkrétneho z týchto poloprávd. A od tejto chvíle, všetko čo poviem , je zaznamenané a môže byť použité proti mne.
    Tak kto má tomu rozumieť.

    7. 3. 2008 15:57
  2. Carlo (napísal autor básne)

    No ty zjavne rozumieš

    8. 3. 2008 00:48
  3. nereg. popolnočná

    to si myslíš , ironik...

    8. 3. 2008 01:09
  4. Carlo (napísal autor básne)

    Ja a irónia, to nejde dohromady

    9. 3. 2008 15:54
  5. .len a

    Aaaach drahý Carlo..ani som netušila aké nadčasové boli Tvoje diela..a citujem :


    -Mňa zaujal pohľad na toto šialenstvo. Šialenstvo nazývané veľkou politikou stále nenabralo v mojich očiach zmysel....

    Bolo mi cťou ťa čítať.

    4. 3. 2018 20:20
  6. .len a


    30. 8. 2018 14:53