Prázdnota napĺňa čas,
strach preteká mnou.
Hľadím na ulicu popretkávanú tmou
a bojím sa ďalšieho rána,
ozvena našich scenérií opäť ozvať sa má.
Bolo to zbytočné snažiť sa dotknúť šťasteny ?
Aspoň skúsili sme aj keď uznávam že s prehrami.
Zvláštne, ako malý sa človek dokáže cítiť,
stratil priateľa preto teraz počuje vlastné srdce kvíliť.
Snáď už len sama budem žiť tento smutnokrásny svet,
nazvyte ako chcete, no len ja sama viem,
že jej láska mi chýba ako stromu chýba pevný peň,
to preto, že so ju stratila,
mi ona na dôvažok základy zničila.
Má už takú novú lepšiu dušičku,
no hovorím vám úprimne
že táto Karkulka neskrýva nič pekné v košíčku.
Stalo sa to,čo som nechcela
Ta čo som ju vždy chránila,
tá ma zranila.
Odniekadiaľ počujem neznámi hlas,
asi nová priateľka volá,
takže ja vstávam,
zvítam sa s ňou OLA!
Tvoja vlastná nenávisť zviera ťa,
no ja lúčim sa - PÁ,PÁ
VY ZVIERATÁ..!
Básen nemá vložený názov
dátum vloženia
19. 2. 2008 11:20
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah19. 2. 2008 11:20
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kwak
nooo..sak sa vyjadrite
21. 2. 2008 16:57