Basnicky.sk

Videli moje uplakané oči,
moju zarmútenú tvár
nuž nik necítil
ten zabijajúci žial.

Myslela som že je koniec,
že nemá zmysel žit,
že všetko milované je preč
a ja si tu nezaslúžim byť.

No nádej posledná zomiera
aj keď necítila som to tak
túžila som rozprestrieť krídla
a odletieť preč ako vták.

Na všetko zabudnúť
a žiť odznova
nájsť cestu
a odísť z opusteného ostrova.

Nikdy sa neprebudiť na to,
že to bol len krásny sen,
začať žit odznova,
užívať si každý deň.

No zatiaľ len čakám,
na to kedy príde,
vstanem ,odletím
a moja nočná mora už navždy odíde..