Basnicky.sk

Dusa tapajuca v temnote,telo ponorene v nicote.vsetko vokol bezcenne zda sa.nie je tu v nicom vidno ziadna krasa.lupe kvetov zvednute,na zemi lahko padnute.bolest a smutok ruka v ruke kracaju,ako dvaja nerozlucny priatelia,ludia tapajuci v tme,slnko stratene v rannej hmle.luce jeho nedosiahnu na ziadny kvietok malicky,nacahuju sa za nim decke rucicky.ale ono je tak daleko,ze dotknut sa je tak nerealne ako hviezdy nebeske,ktore len v noci ukazuju svoj jas,a ten nadherny trblietajuci jas.