Basnicky.sk

v tichej noci sveta, v nočnej tme geta, zatváram oči pred pravdou ľudí, mam strach že ma zo snov prebudí, že uvrhne svoju pravdu len na moje pplecia, že budem blázon, čo do vetra kecia.

že teplo zo vzdychu sviečky sveta zhasne a ja pri ňom bledá, budem hľadať kde odisli telpé slová, ľudia, kvety, každý sa mi schová....pred hnevom, slzami smútkom, samotou, všetci otočia sa za svojou robotou, nechajú ma topiť sa v svetskej moci a zažívať ponúkané hrôzy, ktoré boli také lákavé. lásku nastrčia do prázdneho srdca, no nízko letí a nikto nekričí skrč sa! zasiahne mi rozum i dušu, telo, šťastie moje odletelo. Nechce sa deliť z láskou už nikdy viac, stačilo ten jediný raz, no pri láske nemá šťastie svoje pôsobisko, láska je veľké psisko, čo uteká za každou kosťou, ale hlavne že je cnosťou.

svet, láska ľudia lámu mi ruky, trhám im z môjho srdca, no oni sú hluchý. usmievam sa do ich tváre, no oči mám príliš staré, usmievať sa zabudli. v tichu počuť tichý plač, čo z tmy počas smiechu sa vytráca, smiech slzám dlh spláca a len sa modlím v nový deň, kedy opäť môžem snívať nový sen o zajtrajšku, čo bude o chvíľku dneskom....