Basnicky.sk

vzduch mi rozcesal tmave vlasy, okolo mna vznášajú sa neznáme hlasy, a letia opreteky.
pristavam, nohy sa mi dotkli zemi, zastala som v pekle ked som bola v nebi?
hladina vody je priezracna,nebo zahaluju burkove mracna,
a ja zatial som vam vdacna...
voda, taká pokojná a nezná víla,
obyčajná voda a vnej taká obrovská sila?
kráčam po brehu, režú mi srdce zrnká piesku, no vtačiky spievaju pesničku rezku,
a tak som ani motyl slaby, co svojou krásou aj seba omámi.
no nie z brehov su zradne prepadliska, smrt z lasky je blizko a tak istá.
chces kricat no nikto necíti, čo ty,príliš si sa s osudom hrala a teraz si von z hry.
voda sčerila sa, vlny nesú ma, dotykam sa dna,
bala som sa kracat po brehoch lasky, jednoducho bala som sa.
a teraz ked som v tej lákavej búrke lásky,ked mi uz vyrýva na srdce vrasky,
som nahou dušou v adamovom rúchu,chcem byt bez lasky opat v suchu.
chcela som nájst čln a naše srdcia na nom plavit,chcela som sa smútku zbavit,
chcela...no teraz ma za vsetko viníš, ale ja som sa tak strasne bála že ma vodou zničíš.