Basnicky.sk

zuska  Zobraziť/skryť lištu autora

Zhasnutá nádej

Len s túžbou v očiach a srdcom plným lásky ,
prišla som sem potichu.
Začala svoj príbeh bez otázky,
začala život po prvom nádychu.

A tak som žila svoj svet malý,
no bola len dieťaťom a nad jeho krásou sa divila.
Myslela si že je tak dokolnalý,
no dnes viem, že som sa mýlila.

Viem už, že život nieje svet princezien a kráľov,
čo do hlavy vtlačila mi rozprávka,
život, že sa skladá z utrpenia a pádov,
a do úst tlačí sa mi nadávka.

Prečo ten život je tak ťažký?
Každý povie inú vetu.
No ja a Boh sme sa zhodli,
v tom že láska chýba svetu.

Samotou zmietané srdce preto mám a, preto trpké prázdno cítim.
S vykradnutou dušou musím kráčať sama,
lebo dala som lásku, no zbytočne ako vidím.

V tebe som toho človeka hľadala,
myslela že ty budeš vedieť chápať.
Do teba svoje nádeje vkladala,
dúfala, že budeš vedieť lásku dávať.

No ty si mi zabuchol dvere od zlosti,
ale moje srdce ostalo za nimi stáť.
Nechcem ho späť prázdne, plné bolesti,
no s láskou ktorú hľadám mi ho vráť.

Vryl si mi do môjho srdca ranu,
a veľa lásky do prázdna vtedy tieklo.
Vzal si mi šťastie a dal len bolesť známu.
Ukradol nádej, a zhasol v duši svetlo.

A tak po úprimnej láske túžim,
ktorú svet zabudol ľuďom dať,
hľadám ju a životom krúžim,
nájsť chcem osobu, čo vie lásku dávať nie len brať.



Dátum vloženia 23. 12. 2007 15:19
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2217
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre