Klopím zrak, do očí pozrieť sa nedokážem,
nehovorím, mlčím, svedomiu neozývať sa kážem,
zakazujem si žiť, nemôžem chodiť po tomto svete,
som hanbou ľudského rodu, umieram, veď to viete.
Strach, smútok moju tvár zahaľuje realita,
som len socha zo soli, nehodná života,
nie som anjel ani diabol, som bez duše schránka,
nie som zviera ani človek, som v knihe prázdna stránka.
Nesúdili ma druhí, súdila som sa sama,
moja rola hriechu bola vopred napísaná,
nikto nevidel vo mne smútok, videli len smiech,
nikto mi neposkytol spoveď, ovládol ma hriech.
Som ryba žijúca v mŕtvom mori,
som voda tlejúca v žeravom ohni,
som sneh padajúci v letnom čase,
Som človek pijúci z otrávenej čaše.
Dátum vloženia 7. 2. 2005 17:10Marihuannita
Prázdna stránka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3783
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
Táto báseň je veľmi smutná,ale pekná....ale poviem ti neodsudzuj sa sama nieje to dobré...!!!
28. 3. 2005 11:07 - Ivan Hornak
To je moc smutneeeeee
9. 4. 2005 01:55 - nereg. T.Spencer
neda sa mi neozvat mne sa smutne basne pacia... zivot je cely o vyhratom smutku... tym treba prejst...a trebars aj vyjadrit v takejto pravdivo nostalgickej basni
2. 8. 2005 16:28 - SlavoK
Takéto mám najradšej - fest skvelá
6. 6. 2006 19:29 - Hunter-Kvaky
riadne pekne)
29. 7. 2010 23:38