Basnicky.sk

Biela holubica rozprestrela krídla.
Vyletela na oblohu a posledný krát si vydýchla.
Svojou krvou pokropila moje oči
a tak zanechala vo mne hlboké stopy.

Neviem stáť nohami pevne na zemi,
keď sa pozerám do slnka, cítim sa stále zmrazený.
Som zmrazený v malej kocke ľadu,
v ktorej je cítiť iba bolesť a malú dávku chladu.

Nemožem spávať, lebo holubica mi vo snoch lieta,
prosí ma, aby som ju dostal z toho čierneho sveta.
Ako ju mám vyslobodiť, keď sám som v tom svete.
Blúdim tam s ňou v tme a ani o tom neviete.

Prosím ťa, vysloboď ma odtialto von,
dá sa to iba láskou a úprimným pohľadom.
Budem tu v tme na teba večne čakať,
dovtedy slzy smútku budem plakať…