Basnicky.sk

Zrodený z tichosti, plnosti ticha.
Dokonalý koncert- môj najlepší priateľ.
Bolo pre čo žiť, bolo pre čo zomrieť.
Keby tak moje srdce malo domov.
Ospievaj, to čo nedokážeš povedať.
Zabudni, že sa nemôžeš hrať.
Ponáhľaj sa a ponor sa do nádherných očí.
Kráčaj mojou poéziou, takto umierajúca,
hudba je môj ľúbostný list nikomu.
Nikdy nevzdychaj za lepším svetom.
Takto bol stvorený, hraný a prerozprávaný.
Každá myšlienka hudby, ktorú píšem,
všetko pre prianie noci.
Písal som zatmenie, písal pre pannu.
Zomrel pre krásu jedinú, v záhrade.
Vytvoril kráľovstvo, dosiahol múdrosť.
Neuspel v dosiahnutí božstva.
Nikdy nevzdychaj...
"Ak čítaš tieto riadky,
zabudni na ruku, čo ich písala.
Pamätaj si len verše,
hudobníkov plač, ten bez sĺz.
Lebo som tomu dal svoju životnú silu.
a ono sa to stalo mojou životnou silou.
Útecha domova, matkino náručie,
šanca nesmrteľnosti,
tam, kde prišlo chcene bytie,
vzrušenie, ktoré som nikdy nepoznal.
Sladké piano zapisujúce môj život".
"Uč ma vášni, lebo sa bojím, že je preč,
ukáž mi lásku, podrž povesti.
Chcel som dať o toľko viac...
Tým, čo ma milujú,
Je mi to ľúto, čas ukáže.
(ako je toto lúčenie smutné)
Už nežijem, lebo by som sa hanbil, aj ty...
A ty...
"Chcel by som, aby som ťa už nemiloval...