Basnicky.sk

Ticho kráča po ulici,
slza steká jej po líci.
Smútok napĺňa ju celú,
stratila už všetku vieru.
Vieru v krásu, šťastie, lásku
z tváre strhla svoju masku.
Na povrch už vyšlo to jej pravé ja,
ktoré ju celý život opája.
Už sa nebude nasilu usmievať a zdvorilo sa zdraviť,
ona už vôbec nevládze žiť.
Duch pokoja sa vytratil,
život šťastný sa jej skrátil.
Už nevládze ďalej kráčať,
slzami sa stále máčať.
Ako zvädnutá ruža vlečie sa k mostu,
premieňa sa na obeť prostú.
A už skáče,nič ju už neudrží,
voľne necháva padnúť posledné slzy.
Tma.
Ďalší život vyhasol,
smútok na svete narástol.