Basnicky.sk

Ahojte....Je neskoro v noci,ked pisem tieto riadky,ale mam potrebu vam vsetkym porozpravat moj pribeh.Je to o chlapcovi,ktory mi zmenil život od zakladu.
Asi zacnem tym ako som ho spoznala.Bolo to zhruba pred styrmi rokmi ked som chodila na zakladnu skolu.Vtedy som bola mala piatacka,uplne nespozorovatelna.Nizka,nevyrazna.jedneho dna som vystupovala z autobusu a v tedy si ma vsimol najväcsi suknickar v nasej dedine.V tu chvilu som este nic netusila,nevedela som ze si ma vobec dakto vsimol,mam samozrejme aj ja kopec priatelov,chlapci ktory za mnou chodili,pisali mi listocky a hadzali do schranky,ako velmi ma miluju:Dbolo to pekne,ale vratim sa k tomu hlavnemu.Prisla som domov ako obycajne,najedla,urobila vsetky ulohy do skoly a isla s kamaratmi von,vacsinou sa prejst na futbalovy trening obzerat nasich chlapcov-futbalistov.V tu chvilu mi prisla sms,ani len som netusila ze od tej chvile sa stane tolko veci,na ktore do smrti nezabudnem.ak mam byt presna,bolo v nej:hviezdy padaju len pre vzacnych ludi a ty si jeden Z nich.Chvilu som len tak postavala a stale som si ju citala,nevedela som ju pochopit.Aj ked ta sms bola uplne jasna,hladala som v nej nieco viac,nieco,neviem to opisat.Ale presiel mnou velmi prijemny pocit. Ked som si sadla ku kamaratke a ukazala jej co mi prave prislo od neznameho chalana,nevedela som co mam robit,mala som velmi zvlastny pocit,ze ten clovek,ktory mi tu uplne jednoduchu ale zvlastnu sms poslal ,mi zmeni zivot.Rozhodla som sa teda ze zistim kto mi to poslal,vybrala som sa za jednym mojim dobrym priatelom,bol starsi o tri roky,neviem preco som sla prave za nim,ked som este vtedy netusila, ze moj priatel je spoluziak cloveka,ktory mi poslal tu sms.Opisal si cislo a pozrel do mobilu,ci ho ma.Ked mi povedal kto to je,bola som zarazena.Vedela som ze je suknickar a ze to nevesti nic dobre,ale viac som o nom nevedela a lakalo ma to sponat ho blizsie.ja som samozrejme ale nic nepodnikala,myslela som si,ze to bol len zart ale casom sa ukazalo,ze to tak nieje a podobne sms mi chodili castejsie a ovela viac.Zacali sme sa viacej rozpravat,a uz len v tom bola vyhoda ze sme spolu chodili to tej istej skoly a triedy sme mali hned vedla seba.Zacali sme si navzajom doverovat,ja som ho viac spoznala ale davala som si pozor na to aby som to vsetko neolutovala.Viac sme si doverovali a tak sme po pol roku spolu zacali chodit.Mala som 11 a chodit v tedy s 15 rocnym nebolo bohvieco:)Pamatam si ako mi vravieval,ze si spolu zalozime rodinu a podobne.Ale preboha ved som mala len 11!Zmocnil sa ma strach,k tomu sme si s nicoho nic prestali rozumiet,hadali sme sa,moje kamaratky stym vobec nesuhlasili,vyvolavali hadky,klebety a vsetko len aby to skoncilo cim skor.Som ten typ ktory sa nerad hada a preto so to ihne dukoncila bez ohladu na to ze som mu ublizila najviac ako som len mohla clveku ublizit.A nehovorim o tom, ze som mala 11.Zalezalo mi na nom a strasne am to mrzelo,mala som ho rada ale o laske sa vraviet nedalo.Ja som si myslela ze to vsetko skonci,on sa vrati k svojmu remeslu suknickara a ja budem zase len dievca,ako predtym...Ale mylila som sa....Dni sa tahali,mesiace,presiel pol rok,rok.A mne od neho stale prichadzali zamilovane sms,listy,len aby som sa k nemu vratila.Nebolo to moc prijemne,videla som ako trpi,a vsetkym bolo jasne ze sa zmenil.Jedno uplne jednoduche dievca ho zmenilo na tolko,ze zacal vraviet kazdemu pravdu,uz nikdy odvtedy nezacal s babou len tak flirtovat,zalezalo mu na vsetkom,ak ho mam porovnat teraz a predtym,su to dvaja uplne odlisny ludia,ktory sa na seba akurat tak podobaju ale to je vsetko.Ja som ho zmenila k lepsiemu.Ale ak mam povedat pravdu,bolo by lepsie kebyze ho v zivote nestretnem.Boli to len roky utrpenia,nestastnej lasky,slz...Boli sme ale aj tak stale v kontakte.Po nasom prvom rozchode sme to spolu skusali par razy ale nevydrzalo to viac ako tyzden.Takto sa to tiahlo.Az doteraz.Stale si piseme aj napriek vsetkym co su proti nam,a aj samy proti sebe.Poucili sme sa z toho.Ja mam momentalne priatela,on sa skusal viackrat zacat vztah s niekym inym ale nedarilo sa.Pisal ze na mna neustale mysli,a ze to jednoducho neslo.V minulosti to s nim bolo vazne zle,bol z toho chory ze som ho stale odmietala,az som sa mu tym znechutila, a pol roka sa ani len neozval.V to obdobie mal naozaj krizu,vyzeral nazoaj zle,k tomu mu nasli doktori zdravtone porblemy a to ho polozilo.Bolo to naozaj starsne.Teraz neviem ci bolo dobre,ze sa neozyval,ale ani ja som na neho nemohla zabudnut.Taha sa to uz strasne dlho.Ale nechcem si snim nic zacinat,pretoze mu nechcem zase len ublizovat.Viem ze by to zase dopadlo zle,sice aj ked sme o volaco starsi a mame uz nieco za sebou,viem ze by sa len trapil.No on trva na inom.Vravi ze uz nikdy nebude citit k nimomu nic take ako ku mne,ze som pre neho jedina zena,ta prava,s ktorou by chcel zostarnut,viete ked vam toto dakto povie teraz v 15-tich rokoch,neviete co si mate o tom mysliet.Je to neuveritelne.Ale co ak to bude naozaj tak???Co ked s nim nakoniec ostanem??Ked sa trapil iba kvoli tomu ze ja som si nechcela priznat ze ho milujem???Ked si na tieto veci co i lne pomyslim,vemi ma to hneva.Poviem pravdu,bojim sa sa do nho zamilovat,viem ze keby som s nim zacala chodit von,na caj,len tak sa prejst,vsetko by sa vratilo spat,a bolo by to uz daco uplne ine ako predtym,v minulosti...mozno aj krajsie,lepsie...Ale moj problem je ani neviem kde,nevyznam sa v sebe.Velmi mi zalezi na mojich priateloch,a vadi mi ked mi povedia ze on nieje ten do ktoreho by som sa mala zamilovat...a asi toto je ten problem,ze mi zalezi viac na priateloch ako na mne samotnej.A kvoli nim mi ujde zivotna laska.S tym clovekom som prezila neuveritelne vela krasnych dni,momentov...A ako to je teraz???Stale si piseme ale je to o inom,sme kamarati aj ked mi vravi ze on ma nikdy nebral a ani nikdy nebude brat ako priatelku,ze si vie predstavit zivot so nou,ako si so mnou zalozi rodinu,ako pri mne zostarne.Viete ked vam toto dakto povie ,je to nieco vzrusujuce,a uz naozaj vtedy ked je ta moznost ze sa to moze naozaj stat.Je to velmi citlivy muz,so srdcom na pravom mieste,vela zien po nom urcite tuzi ale jeho s nom som ja....Raz mi povedal ze ak by sa nas dakto opytal co jeden pre druheho znamena,ja by som povedala ze muz ktory je mojou oporou a bez ktoreho by som bola stale taka zatrpknuta,to sa ani neda napisat co on pre mna urobil .Tiez som sa velmi zmenila.No on by povedal ze jeho s nom ktory sa asi nikdy neuskutocni....A asi to tak aj je...Teraz mam priatela ktoreho milujem ale neda sa to porovnat s nim...On je uplne odlisny,citim sa pri nom uplne inak,zvlastne...Ze by mal naozaj pravdu,a prezivam pravu lasku???ak to je naozaj ta prava tak my dvaja skoncime spolu,tak to je vo vsetkych telenovela,ci romanoch.Mozno naozaj budem jeho snom ktory sa nakoniec splni...Vsetko je na osude.