Basnicky.sk

Ked smiech utichne,
plamen lasky vo mne sa straca,
s mojou tichostou a smutkom sa spomienky a zial vracia,
tam kde som hladala lasku som nasla smutok a samotu,
moje slova bez vyznamu boli plne hriechu.

Moju krv ochutnala bolest,
slzy zmizli tam kde zacali,
kollkokrat ma chces klamstavmi zviest?
niekedy bollo lepsie ked sme mlcali.

Ohen vo mne vyhasne
a laska co je v nas zrazu praske,
kazdy pojde svojou cestou
a laska utichne
vzdy nas k sebe nieco vrati
no ja sa stale bojim,ze ta stratim,
kazdy z nas isiel svojou cestou,
nas hnev snad casom stichne.

Citim ako v dialke mi miznes,
lubim ta snad to vies,
diera v mojom srdci sa v lasku naplnila,
smutok a slzy jednym dnom utichnu,
raz som sa v tebe mylila
a nase dny prestali byt plne smiechu.

V ociach je strach plne klamstva,
sklamanim zo strati cloveka co mi ublizil,
plne smutku co tak dlho neprezila,uz dlho trva,
jej slova vedia byt krute,diabol v nej zil.

Z tvrdohlavostou stratila mnoho,
nechce stratit aj jeho,
priatelov plnej pychy,
mnoho z nich jej srdce zlomilo,..ich slova stichli...

Zo sklopenou hlavou stratila co tak mala rada,
nechce stratit aj teba!
aj ked si ju moc nevazi
mozno je to co tak dlho hlada a so svojou hlupostou ju strati.

Aniel v podobe cloveka stratill kridla,
bolest nenavistou skryva,
cas bez svojich kridel ho bolel,
chcel zabudnut len....
Cas ho vratil k svojim kridlam,
diabol mu srdce lam'
odsudeny hladanym pravdy ich priniesol k sebe,
je to len o tebe.

....tam kde laska zacala....
....tam tiekli slzy....
....tam kde jej nenavist k nemu zmenila sa v lasku....
....tam kde ich laska zacala,tam sa aj skonci....