Navonok chladný a bezcitný,
no vo vnútri vriaci a citlivý.
Nedá na javo svoje city,
však človek ich hneď vycíti.
Jeho srdce je obrovské,
plné lásky a nehy,
je ako vesmír veľké,
avšak neotvorí sa všetkým.
Vlastne nikomu asi,
rozum to všetko kazí.
Bojí sa má strach,
na jeho dušu mu sadá prach.
Oči modré, plné lesku,
nechcú vidieť žiadnu lásku,
uši nechcú počúvať slová typu milovať.
Srdce by aj chcelo,
chveje sa mi celé telo.
Je zaslepený hnevom a zlobou,
treba ho obliať studenou vodou!
Prečo však mlčí, nerozpráva?!
Vie dobre, ako ho má rada.
Ona trpí, však nenalieha,
čaká márne, chýba jej neha.
Dátum vloženia 12. 9. 2007 20:08kerry
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2919
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti