Basnicky.sk

xylonka  Zobraziť/skryť lištu autora

rozpravka skončila

Sedela na kopci na jej obľúbenom mieste kde ju nik nerušil. Dážď sa jej miešal so slzami. A v závane vetra a tlkotu hromov nebolo počuť jej tiché vzlyky. Zasa bola doráňaná životom. Nevládala už ďalej žiť. No bol tu on. On ktorý bol jeden s dôvodov prečo žila. Ale aj dôvoď prečo chcela zomrieť. Nebol jej vlastne nič. No vlastne možno jej kamarát. Snáď lepši kamarát .Ale ničím takým akým chcela. Chcela aby bol jej láskou. NO on, on jej dal len nadej. Možno bola pravá no možno nie..........................
Aká to bola nadej zistila až časom. keď zasa sedela no mieste ktoré už vpíjalo jej slane slzy. Zrazu sa zozadu objavil on a objal ju. Chcela byť sama no na toto čakala že raz príde a obime ju. Ani nevedela prečo ale schúlila sa mu do naručia. Ako bezbranne mačiatko. Bola taká šťastná že cíti jeho teplo. Jeho vôňu. No po chvíli keď si uvedomila že oni sú len kamaráti a dostala sa zo svojich snov do reality sa ho spýtala čo tam robí. Prečo tam je? A hlavne ako ju našiel. Mala toľko otázok a žiadnu odpoveď. On jej priložil prst na ústa a jedine čo povedal bolo „psst“. Zašepkal jej t a vplietol jej do vlasov nežný bozk. Nechápala čo sa deje: Prečo je taký milý a pozorný?
- Vieš láska. Už len to pomenovanie ju privádzalo k ďalším otazkam.
- Konečne som si to uvedomil čo pre mňa znamenáš, neviem prečo mi to tak strašne dlho trvalo ale LUBIM ŤA.
- Toto bolo jedine čo potrebovala počuť aby bola zasa šťastná. Vedieť že je niekto kto ju ľúbi a záleží mu na nej. A hlavne od osoby ktorú milovala.
Odvtedy boli každý deň spolu tešili sa z maličkosti vzájomne si pomáhali a nemohli už jeden bez druhého žiť. Konečne sa jej splnil sen. Našla svojho princa. Hoc nemal bieleho koňa. Ale bol jej. Jej krásny princ.6ila svoju rozprávku. No nie na dlho.
Jej rozprávka sa začala rozpadať. Zasa doma začali hádky s mamou. No ale mala princa. Svojho ktorý jej zo všetkým pomáhal.............
Raz ich kamarátka pozvala na jednu zábavu. Jej rodičia boli preč a tak usporiadala riadnu párty. Hoc princ dievčaťa nechcel ísť nakoniec súhlasil aby bola šťastná.
A tak sa večer pekne spolu vybrali na party na ktorú sa tak tešila. Hoc ešte netušila čo sa stane.
- Zlatko, ľúbiš ma?? Spýtal sa jej po ceste domov
- Jasne že ta ľúbim, hlupáčik môj.
- A zlatinko, sľúbiš mi niečo? Ber to ako keby to bolo posledne o čo ta žiadam ,áno??
Začala sa obávať no nechápavo prikývla.
Vzal si ju do náručia a zahľadel sa jej uprene do očí.
- Zlatko nech by sa stal čokoľvek nevzdávaj sa a ži. Sľubuješ mi to??
Toto ju už nadovšetko vystrašilo.
-Miláčik sľúbim ti všetko všetučko na zemi ale prečo mi toto všetko vravíš??
- Sľubuješ mi to??
-Áno, sľubujem. Povedala to zo strachom
-Ale deje sa niečo??
-Nie nie nič sa nedeje len ma objím a daj mi pusu.
Objala ho a dala mu tu najkrajšiu pusu venovanú až z hĺbky jej srdca do ktorej vložila všetku lásku.
A v tom sa jej zošmykol z náručia. Odpadol?? Čo sa stalo?? Okamžite zavolali sanitku no bolo neskoro. Bol mŕtvy. Lekár len vyhlásil záverečnú správu.
- Je mŕtvy.
Nemohla tomu uveriť veď pred chvíľkou tu stal objímal ju a teraz ma byť mŕtvy?? Podišla k nemu a objala ho .
- Láska preber sa veď ty nemôžeš zomrieť nemôžeš ma tu nechať.
No on už neodpovedal. Plakala nemohla zastaviť svoj plač doktor jej musel pichnúť injekciu na ukludnenie neohla prestať plakať. Nevedela pochopiť čo sa stalo.. Prečo by mal zomrieť...............................................
Jej princ bol vážne chorý. Preto moc nechcel isť na tú párty. Cítil že sú to jeho posledne hodiny strávené so svojou láskou. No chcel aby bola šťastná. No potreboval pred svojou smrťou vedieť že ho naozaj ľúbi a tak ako ona na začiatku potrebovala cítiť jeho lásku on to potreboval tiež teraz. Zomrel šťastný v náručí svojej lásky.
Ale čo ona?? Čo mala robiť ona? Jej rozprávka sa rozsypala na milión kúskov. Život jej vzal jedinú osobu ktorú tak milovala, Jedinú osobu ktorá ju vedela pochopiť. Nevedela ako má ďalej žít bez neho. Bála sa že to nedokáže. No musela sľúbila mu to.
Ale zmenila sa odvtedy. Je iná .A už neverí na rozprávky. Ani na princa. S jej princom zomrela aj ona. Hoc telo stále je medzi nami. Jej duša odišla v tu minutú keď doktor vyhlásil .
- Je mŕtvy!

POprosila by som aj daky komentárik dakujem.
Dátum vloženia 25. 8. 2007 17:36
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2736
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. ZimnaBurka

    to sa stáva nesmrteľnosť nie je v móde..
    z tých mála nesmrteľným čo ešte žijú medzi nami
    keď vytrhnú srdce odumrie duša a ostávajú už len nemŕtvy..

    26. 8. 2007 11:49
  2. ZimnaBurka

    máš skvelú stránku

    26. 8. 2007 11:52
  3. nereg. wika

    staci ak napisem, ze si ma rozplakala? resp. tento prbeh ..vysli mi slzy... prekrasny.. vazne prekrasny...

    27. 8. 2007 23:21
  4. nereg. BUBLINKA

    krasne

    28. 8. 2007 22:02
  5. nereg. quiet_despair

    nadhera.... famozne.... fantasticke.. uzasne.... proste sa to ani slovami neda vyjadrit.. zboznujem smutne pribehy su take... take krasne a smutne

    8. 9. 2007 18:58
  6. nereg. viwuska23

    smutné...ale krásne

    19. 9. 2007 22:53
  7. nereg. Patqa

    Peknuckeee.... ale smutnuckeeee..:(:(:fnukyy...

    24. 10. 2007 18:46