Triaška ma chytá pri pomyslení,
že celý môj svet sa odrazu zmení.
Celé tie roky čo človek niečo mrví
sa zrazu zmenia v potoky krvi.
Pomaly necítim už viac svoje ruky,
ach Bože, tá bolesť, to sú pre mňa muky.
No ani tá bolesť nie je dosť veľká,
ako tá, čo cíti moja priateľka.
V jej srdci ostane prázdne miesto len,
žiaľ, je to skutočnosť a nie len zlý sen.
Sama v kúte izby bude v slzách sedieť,
ja do očí nikdy jej už nesmiem hľadieť.
Triaška ma chytá celý čas,
že ju už nikdy neuvidím zas.
Dátum vloženia 21. 8. 2007 19:21Magda
Triaška
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1300
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti