Basnicky.sk

Ráno otvorím oči a izbu zaplavuje slnko jasné ako drahokam,ktoré človeka vždy tam dobre naladí a dodá silu prežiť práve začínajúci den...
"Hlboký nádych a úsmev,ved vždy môže byt ešte horšie," poviem si no viem že to nepomáha a tak z príkazu sebe samej splním len hlboký nádych,no nie úsmev.Ešte polorozospatá sedím na posteli a prvá myšlienka je venovaná jemu...Presne v tej chvíli ako sa rozum zastaví pri tejto prvej myšlienke už ani to slnko nepomože a nálada je už vopred nenávratne stratená.Deň sa len začal no ja už túžim aby skončil...a možno budem mať sťastie a pol dňa prespím-vravím si ale sú to len prázne slová lebo trápenie mi ani spať nedá.Už je to celé neznesitelné a túžba zas sa tešiť z dňa,zo života a vôbec zo všetkého je taká obrovká no jej splnenie nemožné...nemožné aj keď sa už dlhé dni a i týždne snažím celou svojou bytosťou prestať s trápením,pochopenie seba samej je stále viac a viac náročné a chvílami mám pocit že aj nemožné.Vstávanie,jedenie,obliekanie,česanie atď. ....nech robím čokolvek tá jedna jediná myšlienka ma skoro nikdy neopúšťa,robí mi spoločničku všade kam sa pohnem...Vlastne ani nie spoločníčku ako len neželanú a velmi dlhú návštevu ktorá by ma mohla už opustiť.Idem autobusom,počúvam hudbu...Uvažujem stále nad tou myšlienkou a akosi začínam mať pocit že mám vo veciach jasno a cítim sa vyrovnaná s realitou,konečne mám ten pocit,že zvládnem ten každodenný príkaz "Hlboký nádych a úsmev,ved vždy može byt ešte horšie."...

Posledná aktualizácia: 20. 2. 2010 19:03